Jozef Čahy

Motto:

Cesta do pekla je dláždená dobrými úmyslami

Slovenská ľudová múdrosť

Žena potrebuje muža asi ako ryba bicykel

Glorii Steimenová

Poznámka: americká aktivistka za „práva” žien, známa aj výrokom: „nie každý s maternicou musí mať dieťa, rovnako ako nie každý s hlasivkami musí byť operným spevákom“.

Vydávala sa ako 66-ročná a vzala si hlboko veriaceho bankára otca Christiana Balea ( Batman)

Pár faktov:

Akú poznáme reprodukciu? Nuž prirodzenú a umelú alebo asistovanú reprodukciu.

Prvé dieťa „zo skúmavky“ sa narodilo v 1978 vo Veľkej Británii, v bývalej ČSSR to bolo v roku 1982, na Slovensku v roku 1992.

Situácia dnes:

Vo svete prichádza na svet ročne milión detí „zo skúmavky“ v EÚ 200 000, v Čechách 5 000, na Slovensku 850.

Pre porovnanie počet interupcií v EÚ je viac ako milión, Čechy 15 000,Slovensko 5000.

(cena interupcíí v krajinách EÚ je 200 až 1000 e)

Ak berieme do úvahy aj prirodzené potraty, tak je číslo dvojnásobné

A aké sú ceny tohto „špásu“? Od Slovenska kde to stojí ca 5 000 e, v Čechách 8 000 e, v Španielsku 11 000 e, po Spojené štáty kde sa cena šplhá do 30 000 e.

Pri darcovstve vajíčok sa darkyni odoberie ca 20 vajíčok, darkyňa na Slovensku si darovaním prilepší o tisíc euro.

V EÚ je 15-20 % párov neplodných, priemerný vek prvorodičiek je 30 rokov a počet detí na jednu matku je 1,3 dieťaťa.

 A ako to je s peniazmi. Firmy venujúce sa asistovanej reprodukcii majú ročný obrat 30 mld., z toho v EÚ ca 40 %. Ročný nárast „kšeftu“ je 5- 10 %.

Surogácia- náhradné materstvo.

V krajinách EÚ, sa nevedú nijaké štatistiky s výnimkou Grécka kde je počet surogáciií 4-5 tisíc ročne. V USA to je 11-12 tisíc detí ročne narodených náhradnou matkou, pričom proces surogácie stojí okolo 150 000  (náhradná matka získa okolo 75 tisíc dolárov ) a ročne surogácie prinášajú Americkému HDP 30 mld. dolárov.

Takže toto je pár faktov.

Môžeme sa zamýšľať nad príčinami neplodnosti, príčinami vysokého veku prvorodičiek, či prečo ženy nechcú mať deti ( 1,34 dieťaťa na jednu ženu)

Môžeme sa zamýšľať, ale nezamýšľame a neriešime príčiny ale riešime dôsledky.

Jedna z absurdít tohoto umelého reprodukčného cirkusu je, že umožňujeme pomýleným ženám rozhodovať o svojom tele a následne tie isté ženy posielame na umelé oplodnenie. Neoficiálne štatistiky tvrdia, že 50 % žien ktoré podstúpili blahodarnú oslobodzujúcu interupciu potom sa uchádzajú o asistovanú reprodukciu. Neoficiálne preto, lebo oficiálna štatistika sa nevedie a tak je priestor na dohady.

Trochu z evolučnej biológie.

Zmysel každého živého organizmu je zachovať po sebe potomstvo a reprodukčný úspech či neúspech znamená či daný druh prežije alebo neprežije.

Živé organizmy si vytvorili rôzne reprodukčné stratégie. Sú živočíchy ktoré stavili na množstvo, sú živočích ktoré stavili na kvalitu. Človek patrí k tým druhým, stavil na kvalitu. To znamené, že matka stavila na jeden pôrod a starostlivosť o potomka počas kojenia ( dva až tri roky) a ďalšieho potomka až po osamostatnení sa potomka. Osamostatnenie znamená, že potomok už nie je odkázaný na materské mlieko. Pripomínam, že evolučne je to zariadené tak, že pokiaľ ľudská matka kojí tak nemôže otehotnieť. Pozor, kojenie sa nemôže prerušiť ani na jeden deň, ak sa preruší tak to už neplatí. Avšak ľudia nie sú sami ktorí majú stávku na kvalitu. Napríklad aj taká harpyja ( pozor myslím vtáka, nie ženu) sa venuje- pár, samec a samica- odchovu mláďaťa až dva roky. Až potom je ďalšia znáška.

Reprodukčná stratégia má neuveriteľné podoby, napríklad mnohých asi prekvapí, že taká hus divá vytvára „ manželstvá“ na celý život a ak husia manželka príde o svojho husacieho manžela, tak sa stáva husacou vdovou do konca života. A to môže byť až dvadsať rokov. Teda dvadsať rokov bez vyvedenia potomstva.

Ryby. Poznáme druhy ktoré sa o potomstvo starajú tak, že v prípade nebezpečenstva svoje deťúrence pojmú do ústnej dutiny, či naopak po vytretí sa ( nakladenie ikier) zdochýnajú.

Ešte neuveriteľnejšie reprodukčné stratégie v ríši hmyzu. Asi všetci vieme akým spôsobom sa rozmnožujú vošky. Samica teda voška chŕli ďalšie potomstvo bez toho, žeby musela byť obšťastnená nejakým vošiakom. A sú druhy ktoré síce „rodia“ aj samcov a samice, avšak samce po prijdení na svet nerobia nič. Neprijímajú potravu a ani neprejavujú žiadne známky žiadostivosti ktoré by vyvrcholili oplodnením samíc. A tie čuduj sa svete majú potomstvo. Nuž k oplodneniu samíc prichádza už v tele matky.

Ešte ďalej šiel živočích ktorý ani len neprináša na svet samcov, len samice. A tie prichádzajú na svet už obťažkané, a síce svojím bratom ktorý po splnení si svojej povinnosti v tele matky umiera. Tiež v tele matky. Pre tých ktorých by zaujímalo o akého živočícha sa jedná uvediem, že v prvom prípade sa jedná a druh Adactylium, v druhom o druh Acarophenax tribolii. Slovenské názvy nejestvujú. Ešte spomeniem, že v prípade vyššie uvedených živočíchov je pomer samec/samica v pomere 1/15. Prosto viac samcov netreba.

Teraz trochu histórie ( veľmi, veľmi stručne)

Viac samcov netreba ani u vyšších organizmov, výsadu zanechať potomstvo majú len vyvolené samce ktoré si túto výsadu vybojujú v boji (ruja) a vlastne to isté platilo aj pre predkov človeka a zachovalo sa to do historických čias. Nemyslite si, že v skupine prvotnopospolných ľudí zanechával potomstvo niekto iný ako náčelník. A toto sa zachovalo do stredoveku a pretrvalo do tzv.: „práva prvej noci“.

Avšak, jeden „nadsamec“ síce dokázal splodiť tisíc detí, ale už nedokázal sa o tých tisíc detí postarať a tak evolučná výhoda z toho, že sa rozširovali iba najlepšie gény (a nadsamec tie najlepšie gény určite mal) sa vytrácala. Prosto snaha nadsamca vyšla navnivoč. Nuž a tak jednoducho nadsamec ponúkal svoje obťažkané manželky svojim hierarchicky nižším členom ľudského spoločenstva do „opatery“ rozumej- zveril im starosť o vlastné potomstvo. No zdedené vlastnosti nie sú všetko, jednoducho ľudské mláďa potrebovalo aj opateru. Darmo budeme mať zrno obilia najvyššej kvality ak sa po posadení oň nebudeme náležite starať tak skončí ako to známe Ježišovo podobenstvo o Rozsievačovi (ateistom odporúčam prečítať).

A tak sa stalo, že ženy nadsamca mali potomstvo aj z opatrovateľom a o to bolo lepšie postarané a potomstvo ktoré vzniklo z tohto spojenia bolo úspešnejšie. (ak by nebolo, tak by vývoj nedospel do manželstva)

Avšak, vrstvením spoločnosti a s ruka v ruke idúcou aj kvantitou ľudskej spoločnosti, sa ukázalo, že bolo by dobre aj takého vzťahy (muž, žena) nejako trvalo zviazať. A tak stredovekí feudáli postupne prišli na to, že najlepší spôsob ako prinútiť nájomníka jeho pôdy ju obrábať a platiť árendu je jednoducho zviazať muža a ženu majúceho buď už vlastného, či feudálového potomka. A tak sa zaviedli inštitút manželstva aj pre nevoľníkov dovtedy vyhradený výlučne vládnucej vrstve. A s manželstvom ruka v ruke prišli aj všetky zvyky s tým súvisiace. Nielen vonkajšie- oblečenie, hostina ale aj nové morálne zvyky- panenstvo, manželská vernosť, žena si brala muža staršieho a teda už materiálne zabezpečeného, svadby sa dohadovali podľa spoločenského statusu a materiálnej výhodnosti. Zabudnime na lásku takú ako nám ju prezentujú romantický básnici, lásku ako nám ju prezentujú filmový tvorcovia. Jednoducho láska je vynález romantizmu a pred 19-stym storočím nejestvovala. To vravím o Európe. Z iných kultúrach ( Rím, Gréci) to bolo ináč, totiž kultúrnu úroveň Ríma, či starovekého Grécka sme dohnali až v Novoveku.

A aj v Európe kultúrny vývoj šiel ruka v ruke s hospodárskym vývojom, takže to čo poznali vo Nemecku v roku 1500 na Slovensko prišlo niekde až na začiatku dvadsiateho storočia. (do niektorých oblastí stále zjavne neprišlo).  

Prosto každá kultúra si vytvorila taký  spoločenský mechanizmus spolužitia muža a ženy ktorý najlepšie zabezpečoval reprodukčnú schopnosť danej spoločnosti. V krajinách s kresťanskou kultúrou sa vytvoril model spolužitia jeden muž- jedna žena, naopak v krajinách s moslimskou kultúrou sa pretrvával mechanizmus jeden muž – veľa žien. Sami vidíme, že kultúrnospoločenský model vytvorený kresťanstvom sa stal úspešnejší.

Súčasnosť

Spoločenská situácia ide vždy ruka v ruke s hospodárskou situáciou a hospodárska situácia zas ide ruka v ruke s reprodukčnou úspešnosťou spoločnosti. Jednoducho platí jeden z marxistických zákonov a síce: Kvantita predchádza kvalite. Krátke vysvetlenie. Ak futbalový tréner môže postaviť zápasovú jedenástku z dvadsiatich hráčov, tak je určite v horšej pozícií ako súperov tréner ktorý má k dispozícií sto hráčov. Takže či sa nám to páči alebo nie, tak v súťaži dvoch kultúr, spoločenstiev, národov, štátov vyhrá to, ktoré má polopate povedané- väčší ľudský potenciál, čiže má viac obyvateľov. Iba to, môže zaručiť zaručiť úspech úspech v dlhodobej historickej súťaži Nie nehovorím o vojenských stretoch. Početnejšia armáda nikdy nezaručuje konečný úspech. Môže zaručiť víťazstvo v bitke ale nie vo vojne. Myslím v dlhodobej vojne ktorá sa vedie po stáročia (v minulosti) či po desaťročia (dnes). Takže polotate povedané prosperitu spoločnosti zabezpečia len deti. Plné dvory detí. A to zas môžu zabezpečiť len a len ženy. Ženy ktoré sa venujú tomu, na čo sú určené- a síce- rodeniu a výchove detí.

Čo zabezpečilo Francúzsko dlhodobé prvenstvo v pomyselnej súťaží Európskych štátov? Nuž populácia. V čase napadnutia Ruska Napoleonom malo Francúzsko 25 mil obyvateľov, v Rusku žilo 22 mil obyvateľov. Anglicku populačný nárast spôsobil priemyselnú revolúciu (rok 1700- 5 mil obyvateľov, 1850 20 mil obyvateľov, 1900 35 miliónov. Podobne v Nemecku sa po I WW narodilo ročne 1 mil detí a z toho pramenila úžasná hospodárska prevaha Nemecka oproti susedným štátom. Spojené štáty: v čase vzniku mali 2 mil obyvateľov kým v roku 1900- 75 miliónov a tí spravili zo Spojených štátov veľmoc. Čo spôsobilo úžasnú prosperitu takej Rímskej ríše? Nuž zas len a len množstvo obyvateľov. Odhaduje sa, že v časoch najväčšieho rozkvetu mala Rímska (Traján) ríša okolo 100 mil obyvateľov.

A čo myslíte ako skončí Európa v súťaží národov, keď štáty ako Etiópia ktoré mali v 70 rokoch mala 25 mil, teraz 135 mil, Egypt 35/120 mil, Nigéria 50/250. Ako skončí Európa keď na jednu ženu pripadá 1,35 dieťaťa. A ak z tejto štatistiky vyjmeme ženy ktoré vyznávajú moslimskú vieru tak dostaneme číslo 1,1 dieťaťa na jednu „bielu“ ženu. To je priemer. Sú krajiny kde ženy s emigrantským pôvodom rodia viac detí ako „domáce“ ženy. Dánsko, Fínsko, Holandsko.

Prečo sa rodí menej detí

Prečo sa rodí menej detí? Na to je jednoduchá odpoveď. Mladí ľudia nevstupujú do manželstva (základný predpoklad rodenia a výchovy detí) a ak aj do manželstva vstúpia, tak sa manželstvo rozpadá skôr ako majú manželia viac detí. A prečo sa manželstva rozpadajú prípadne vôbec nevznikajú? Nuž preto lebo manželstvo dnes nie je hospodárska a spoločenská nutnosť. A k tomuto ešte prispievajú ďalšie sociologicko- psychologické súvislosti. (viď predchádzajúce blogy Prečo...)

A aká je budúcnosť

Sú možnosti dve.

Prvá, nepravdepodobná.

Zas vrátime všetko do starých koľají. A aké sú to? Nuž vrátime s k tomu aby sa manželstvo hospodársky oplatilo a aby bolo spoločensky cenené.

Čo znamená aby sa hospodársky oplatilo. Znamená to to, aby nemuseli dvaja v domácnosti robiť aby uživili jedno dieťa, či dokonca vyžili z dvoch výplat len ak nebudú mať deti. A ako na to? Vie dnes niekto, že za socializmu bolo manželská pôžička 50 000 korún pri priemernom plate 2000 korún? A bola to ak sa vám narodili dve deti a viac pôžička nenávratná. Čo takto aj dnes dávať mladomanželské pôžičky vo výške 50 tisíc Euro a nemusieť splácať ak máte dve či viac detí? Byt. Byt za socializmu stál mladých manželov ( Bratislava 3 izby ) 30 000 Kčs. To boli družstevné byty. A boli byty ktoré ste dostali zadarmo- štátne byty a podnikové byty. Čo takto aj dnes začať stavať byty?

Čo takto sa vrátiť k daňovej politike socialistického Československa. A aká to bola politika? Nuž čím viac detí ste mali tým menšie dane ste štátu odvádzali a naopak ak ste ostali slobodný tak vám z výplaty strhávali takmer polovicu- staromládenecká daň.

Čo takto sa vrátiť k systému výstavby rodinných domov, kde obec poskytovala zadarmo pozemky (3 áre) na stavbu RD a jediná podmienka bola maž v obci po nasťahovaní trvalé bydlisko.

A ak ste stavali RD a teda mali stavebné povolenie ( do roku 1972 nebolo treba ani len stavebné povolenie!), tak bol štát povinný vám zadarmo spraviť všetky prípojky, voda, plyn, kanalizácia, elektrika, prístupová cesta.

A zas vám štát poskytoval pôžičky na stavby RD a ak ste dom postavili do štátom určeného termínu tak ste zas pôžičku nemuseli vracať.

Po prečítaní nasledovného sa čudujete, že prečo sme na námestiach štrngali kľúčmi? Nuž aj ja sa čudujem.

A ako sa štát staral o matky?

Materská bola neuveriteľné tri roky. Podotýkam platená materská. Žena po pôrode „oddychovala“ v nemocnici povinne týždeň, jasle pre prácechtivé matky boli všade a dostupné peši, podobne to bolo so škôlkami a školami.

A v čase socializmu sa štát všemožne staral o deti a mládež. Letné pionierske tábory v trvaní troch týždňov, športové kluby úplne všade a od výmyslu sveta. Nik nemusel platiť nič, trénerov platil štát, športoviská staval štát ako divý a bolo jedno či to je futbalové ihrisko, tenisové kurty či športové haly.

A dôležitá bola aj morálna podpora. Všade od malička sa deťom vštepovalo heslo- Leninovo heslo: rodina základ štátu.

A boli deti, bola rodina a matka do práce ísť mohla, ale nemusela.

A hlavne sa za socializmu nepodporovali žiadne deviácie.

Takže čo takto dať 5 % HDP nie na zbrojenie ale na podporu rodín a detí? Pripomínam, že 5 % HDP je v skutočnosti tretina!!! Štátneho príjmu. Uvedomuje si to niekto?

Budúcnosť – možnosť druhá

Motto:

Farmaceutické firmy majú asi taký záujem na zdravý obyvateľstva ako majú zbrojárske firmy na mieri

Asistovaná reprodukcia je dnes bežná záležitosť. Zvykli sme si.

Surogátne- náhradné materstvo až také bežne nie je ,na Slovensku dokonca zakázané Ústavou naopak v susedných Čechách kvitne. Úplné eldorádo náhradných materstiev je na Ukrajine, kde ročne takto prichádza na svet dve až tri tisíc detí ( USA 10 až 12 tisíc). Celý proces tam stojí asi tretinu ceny v USA – 70 000 dolárov. Je rozdiel medzi UA a USA. Na UA si náhradnú matku môže objednať iba zosobášený pár ktorý má lekársky potvrdenú neplodnosť matky a dieťa je zapísané ešte pred samotným zákrokom ako dieťa objednávateľov a nie dieťa náhradnej matky. V USA je to trochu komlikovanejšie – o tom rozhoduje súd a sa to líši od štátu k štátu, ale čo je jednoduchšie je to, že si náhradnú matku môže objednať aj homosexuálny, či lesbický pár.

Predpokladám, že sa náhradné materstvo rozšíri a stane sa nielen bežné ale aj jediné východisko z populačných problémov dnešnej západnej spoločnosti. Predpokladám, že celý proces bude plne hradený zdravotnými poisťovňami tak ako bolo plne hradené očkovanie proti Kovidu. Žien, ktoré budú finančne odkázané na to byť náhradnou matkou bude stále viac a viac, podobne ako zamestnaných žien ktoré nemajú čas na nič a tobôž čas na nejaké tehotenstvo.

Náhradné materstvo bude hlavne dobrý kšeft pre Farma firmy a surogátne kliniky ktoré nebudú váhať zalobovať na tých správnych miestach podobne ako to spravili pred a počas Kovidovej kampani.

Čo sa však stane ak párov či už takých alebo onakých, osamotených  žien či mužov prahnúcich po potomkovi bude viac ako žien odkázaných na túto formu zárobku? Nuž, na to tu máme médiá- tieto strážne psy kapitalistických ziskov aby verejnosť presvedčili že náhradné materstvo je v záujme nás všetkých. A podobne ako sa podarilo médiám presvedčiť obyvateľstvo o tom aká je Kovid strašná choroba a aký sú všetci tí ktorí odmietajú očkovanie škodná pre spoločnosť  tak sa určite podarí médiám presvedčiť obyvateľstvo aby sa pozeralo na ženy odmietajúce byť náhradnou matkou cez presty. A o tom kto má byť či nemá byť tou vyvolenou budú rozhodovať predĺžené ruky zdravotných poisťovní- lekári gynekológovia ktorý jednoducho po povinnej gynekologickej prehliadky dospievajúceho dievčaťa napíšu- schopná byť náhradnou matkou. A neverte tomu, že to nespravia. Podobne ako ste sa museli všetci zaočkovať tak všetky ženy  budú musieť ísť na povinnú gynekologickú prehliadku (ako to bolo za socíku). Ono sa to už do niečoho pekného zabalí- ako starosť o zdravie našich žien, našej budúcnosti a teliatka budú napokon radi chodiť aj na prehliadky aj sa radi stanú náhradnou matkou. A tie ktoré by to  odmietli tak tým sa odmietne všeobecná lekárska starostlivosť, budú ich verejne pranierovať podobne ako pranierovali verejne všetkých ktorí mali zdravý rozum a odmietli očkovanie proti Kovidu.

Nuž pekná budúcnosť nás čaká a buďte si istí, žo to takto dopadne.

A tu sa dostávame k otázke z nadpisu: Načo sú nám muži.

Pri náhradných materstvách na nič. Totiž aký záujem bude mať spoločnosť aby nejaký Ďuro z Hornej Dolnej po sebe zanechal potomstvo? Žiadny. Ďurovi sa po odbere spermií prehlási úradnou správou za neplodného a použijú sa spermie vybraného nadsamca. Pripomínam, že z jedného „výstrelu“ nadsamca možmo teoreticky (naozaj len teoreticky) získať až pol miliardy spermií a to znamená pol miliardy ľudí. Nuž a kto bude ten vyvolený nadsamec? A ktorým nadsamiciam sa zoberú vajíčka aby si užili kopuláciu s nadsamcovými spermiami?

Dnešní vládcovia si uvedomujú ( alebo len tušia) že klesajúca populácia môže byť problém. A aké sú teda ich návrhy?

V prvom rade je to organizovaný dovoz ľudí z krajín tretieho sveta. To, že niekto tvrdí, že sa jedná o výmenu obyvateľstva nikoho nezaujíma a problém sa začne riešiť až keď sa už s tým nebude mať čo dať spraviť.

V druhom rade riešenie ponúka tzv. pokrok. Pokrok v podobe:

 umelého oplodnenia ( riešenie neplodnosti párov)

 eutanázie ( riešenie problému finančnej záťaže dôchodkov),

 legalizovanie manželstiev osôb rovnakého pohlavia ( umožnenie výchovy tých detí ktoré nik nechce),  a ?- náhradné materstvo.

Samozrejme je otázne, do akej miery budú tieto opatrenia prínosom, či zvrátia nepriaznivý populačný vývoj, je otázne či dvaja homosexuály dokážu vychovať právoplatných členov spoločnosti, je otázne či sa dokáže nájsť dosť žien ochotných vynosiť cudzie dieťa a je vôbec otázne, či vôbec v budúcnosti bude v našej Západnej spoločnosti vôbec záujem o nejaké deti. Je otázne či neskončíme ako Rímska ríša a síce hedonistické spoločenstvo zhýralých a zhýčkaných ľudí ( viď blog : Zánik Rímskej ríše) a či nás podobne ako Rímsku ríšu neprevalcujú barbari. Tentokrát nie zo severu ale z juhu.

Na záver

Považujem populačný problém za najpodstatnejší problém súčasnej spoločnosti . Problém o to väčší, že nielen že sa nerieši, ale ani sa len nepomenúva.

Miesto toho riešime blbosti ako CO2, Ukrajinu, všetky možné práva a nepráva všetkých možných skupín a menšín, spočítavame množstvo pohlaví, riešime koľko a aké druhy záchodov treba. A pomedzi prsty nám uniká  budúcnosť nielen naša ale aj budúcnosť našej civilizácie, ktorá určite nebola najlepšia čo sa týka spôsobu akým si vydobyla miesto na výslní kultúr tohto sveta, ale bola naša a inakšiu nemáme. A my miesto toho aby sme na ňu boli hrdí, tak ešte  proti nej bojujeme. Bojujeme proti sebe samým. Kopeme si vlastný hrob a ešte si aj tlieskame. A napokon po nás ostanú asi len plastové fľaše s neoddeliteľným vrchnákom. To bude znakom našej „kultury“. Vrchnáková kultúra.

Vtip na záver.

Pokrok v roku 2100 dospel tak ďaleko, že ľudská posádka pristála na obývanej planéte Mliečnej dráhy a tam bola taká istá forma života ako na zemi.

Kozmonauti pristáli, všetci ich privítali a kozmonautov ubytovali po domácnostiach.

A jeden z kozmonautov vidí, že domáca pani niečo v kuchyni v skúmavkách premiešava.

Astronaut sa pýta: čo to robíš?

Domáca: robím si dieťa

Astronaut: takto?, poď, ja ti ukážem ako sa to robí na zemi

A tak v posteli ukazuje astronaut pani domácej ako sa na zemi robia deti a keď po piatich minútach prestane tak sa domáca pýta: a kde je to dieťa?

Astronaut: to bude až za deväť mesiacov

Domáca: a prečo si prestal?

(auror vtipu Ivan Mládek)