V mediálnom priestore prednedávnom odzneli z úst otca predsedu PS hanlivé slová na adresu Slovákov, niečo v tom zmysle, že sme zbabelý národ ktorý nikdy nebojoval, predseda Obyčajných ľudí sa zas na adresu nás Slovákov vyjadril, že sme banda debilov a nejaký redaktor sa vo verejnoprávnom priestore konštatoval, že Slováci sú nepohostinný a závistlivý národ a postoj českých politikov k Ukrajine a Rusku je tiež úplne opačný ako postoje našej vládnej garnitúry.

Takže aký sme my Slováci? Líšime sa od ostatných národov? Je rozdiel medzi Slovákom a Čechom? Alebo sme všetci (národy) rovnaký?

Dá sa vôbec na túto otázku odpovedať? Je nejaká charakteristika Maďara?, Žida?, Rusa? Alebo rozmenené na drobné je Záhorák iný ako Východniar? Má Košičan inú náturu ako Bratislavčan? Či je Fero z horného konca iný ako ja z dolného konca?

Ešte pred pár rokmi, keď sa ešte naplno neprejavili dôsledky núteného presunu obyvateľstva sa Slováci o tých čo žili na juhu Slovenska vyjadrovali ako tých z Dolniakov (a naopak- o Horniakoch), obyvatelia každej  obce mali svoju prezývku (Topoľčany- Žochári, Prešovčania- Koňare atď.)

Takže formuje prostredie ľudí? Utvárajú národnú charakteristiku okolnosti historické? Je národ umelé vytvorenie skupiny ľudí ktoré formujú hranice? A aká je charakteristika národa. Je to spoločná reč?, zvyky?, vierovyznanie?, história?

Keď bol Mečiar premiér tak sa asi 400 psychiatrov či psychológov podpísalo pod vyhlásenie, že Mečiar to v hlave nemá v poriadku. Tak si kladiem otázku, koľko psychiatrov sa vyjadrovalo verejne k duševnému zdraviu Matoviča, Šimečku, Hegera? Boli (sú) títo ľudia normálni? Je normálny Fiala ktorý povie na adresu protestujúcich poľnohospodárov, že sú to ruskí agenti? Je normálny Hašek ktorý (ako zrejme drvivá väčšina Čechov) omdlieva keď sa povie slovo Rus? Alebo nemajú to Slováci v hlave v poriadku keď neodsudzujú Rusov za ŠVO na Ukrajine?

Nuž sme teda iný ako Česi?

V prípade zvieracích druhov je každému jasné (učilo sa to v škole), že prostredie je určujúcim faktorom pri vytváraní živočíšnych druhov. Toto je snáď zrejmé každému. A teda prostredie v ktorom človek žije ho formuje? Nuž aj toto je snáď zrejmé. Ak niekto vyrastá v osade tak sa prispôsobí životu v osade a teda je úplne iný- má iné spoločenské zvyklosti – ako len pár metrov ďalej vyrastajúci jedinec v „normálnej“ dedine.

Život človeka, národa teda určujú okolnosti, či už prírodné alebo spoločenské prostredie. A k spoločenskému prostredie patria aj zákony ktoré vytvárajú mantinely ľudského správania. A teda boli mantinely pre Čechov iné ako pre Slovákov? Žili sme s spoločnom štáte takmer päťsto rokov (od roku 1526, keď sa Uhorsko začlenilo do Habsburskej monarchie- takže žiadne tisícročné ani Uhorsko a tobôž nie Maďarsko). Avšak napriek tomu, že sme žili pod jednou strechou tak predsa len neplatili pre nás spoločné zákony. Zákony boli iné v západnej časti  (Rakúsko, Čechy, Halič (Galícia)) a vo východnej časti ( Slovensko, Maďarsko…) . Nie možno všetky ale minimálne jeden dôležitý zákon ktorý mal podstatný vplyv- a má doteraz- a síce dedičský zákon.

História:

Dedičský zákon bol prijatý v roku 1514! Na základe Werbociho právnického spisu . Tripartitum sa dedilo rovnakým dielom medzi všetkých synov a slobodné dcéry. Tu poznamenám, že tento zákon nebol síce prijatý nijakým oficiálnym uznesením  (v Uhorsku) avšak sa uplatňoval prakticky až do rozpadu RU do prvej svetovej vojny.

Pre Uhorskú časť ríše to bolo výhodné ak mohlo byť zdanených čo najviac usadlostí (napokon sa to však ukázalo ako brzda hospodárskeho pokroku)

Iná situácia bola v západnej časti RU kde bola právna situácia nasledovná.

Prvý zákon týkajúci sa dedenia bol zákon“ Pamäť obyčajov  od Ctibora Tovačovského (České kráľovstvo) z roku 1482 – ešte sa dedilo rovnakým dielom.

Avšak toto dedenie sa ukázalo ako brzda pokroku (hospodárskeho) a tak už v roku 1530 tzv.: Zemské nariadenie Habsburského určuje priame dedenie iba ja jedného dediča (najstarší syn alebo najmladší syn- toto sa menilo) alebo dedenie podľa závetu. Zaujímavé je, že dedičské zákony sa týkali aj (hlavne) poddaných- ktorí vlastne nemali žiadnu pôdu. (ono to nebolo celkom –ale o tom inokedy)

Takže čo to znamenalo v praxi. Aký bol rozdiel medzi Slovenskom a Čechmi ( Maďarskom a Rakúskom)

Nuž v Čechách zdedil majetok- role iba jeden, na Slovensku všetci (to sú tie neskutočne rozdrobené dedičstvá po vašich starých rodičoch keď dedíte podiel polovičný, tretinový či stý a tak vám z vašej role dlhej kilometer nepatrí ani časť široká na jednu brázdu)

A aký toto malo dopad na ľudí tu (tam) žijúcich.

Nuž nechajme bokom zjavnú hospodársku výhodu ak dedil iba jeden (polia sa nedelili, synovia odchádzali na remeslá či do fabrík) tak čo prinášal spoločensky tento rozdiel.

Nuž na Slovensku to bolo zrejmé: gazda mal troch synov a tí sa stali po smrti gazdu zas samostatní gazdovia. Tí mali zas po troch synoch a sa to opakovalo. Nie vždy to malo za následok drobenie majetku v obciach založených na salašníckom práve si ľudia mohli privlastniť vyklčovanú časť lesa ale väčšinou to malo za následok, že všetci boli- rovnako biedny.

Domy si takto „osamostatnení“ synovia stavali na spoločnom dvore za domom gazdu (prvý dom v rade) a tak sa vytvárali dlhé dvory samostatných rodinných domov – doteraz zrejmé na našich dedinách)

Domy na spoločnom dvore (Lom nad Rimavicou)

Pozn.: fotografia-autor

Avšak to malo aj jednu nespornú spoločenskú výhodu a síce každý syn bol sám sebe pánom. Mal rodinu kde bol „hlava“ rodiny. Mal síce málo (alebo aj nič) ale bol samostatný. Samostatný vo všetkom. V rozhodovaní ale hlavne v myslení! (ešte raz pripomínam, že s tým poddanstvom či nevoľníctvom to nebolo celkom tak ako nám- starším – vštepovali komunistické dejepisy).

Aby sme to zhrnuli a to sa asi Šimečkovi nebude počúvať ľahko: Slováci boli hrdý národ viazaný na svoju dedovizeň (pôdu). Áno boli biedni ale ak sused bol rovnako biedny tak nebol dôvod na to aby sa cítil nešťastne a že gazda v Čechách sa mal ďaleko lepšie ho netrápilo lebo to nevedel a nemal mu to kto ani povedať.

A aký bol spoločenský dopad jedného dediča v Čechách.

Gazdovsto zdedil jeden (syn, slobodná dcéra) a ostatných mal dedič za povinnosť vyplatiť (gazda- rodičia dediča žili na tzv. výmenku- časť domu väčšinou na severnej strane domu bez samostatného vchodu ako prístavok k hlavnej stavbe.

Avšak vyplatenie nebolo jednoduché. Hotovosť prakticky nejestvovala a tak ostatní potomkovia výmenkára ostávali v dome najstaršieho brata ako námezdní robotníci za nocľah a stravu. Často ostali slobodní do smrti prípadne mali nemanželské deti so ženami ktoré zas žili pod inou strechou márne čakajúc na vyplatenie buď svojho podielu či vena. Ako zaujímavosť uvediem, že ešte na konci 19-steho storočia na každý gazdovský dom pripadalo 1,5 nemanželského dieťaťa v oblastiach – Hanej (dnešné okresy Zlín, Vsetín, Nový Jičín). Takže v spoločnom dome žili okrem rodiny gazdu aj rodiny jeho bratov a ich potomkov pričom tí druhí- márne čakajúc na svoj podiel dedičstva žili pod neustálym tlakom ako spoločensko-rodinným tak aj hospodárskym (nemali ani len posteľ prespávali v chlievoch a na povalách prípadne). Ak takýto „dedič“ odišiel z domu, tak navždy strácal svoj dedičský podiel a osamostatnenie to bola – chiméra, nedosiahnuteľný cieľ.

Nuž a ak toto pretrvávalo pár storočí tak to nemohlo nezanechať stopy na Českom národe. Stáročia útlaku pod vlastnou strechou, útlak ktorý sa dedil a z ktorého nebolo úniku. A keď prišiel únik v podobe zamestnania v novovznikajúcich fabrikách (koniec 19-steho storočia) tak určite ako novodobí proletári nemohli moc dvíhať hlavu a byť „samým sebou“, alebo ako píše Kipling vo svojej básni: Jsi muž (v českom preklade), sa nikdy väčšina Čechov mužmi nestala))

Takže aký je teda Český národ? Je hrdý ako národ slovenský (teda bol hrdý).

Nuž prispôsobovanie sa po stáročia pánovi ktorý rozhodoval o jeho bytí a nebytí zanechalo stopy v podobe neskutočného prispôsobovania sa tomu kto je práve pri moci. Alebo ako by sa vyjadril Šimečka ? Povedal by, že Češi sú riťolezi? (alebo my slušne vychovaní- prisluhovači) A mal by pravdu? V školskom dejepise sme mali fotografiu: Pražania vítajú Hitlera. Boli to Česi kde komunisti vyhrali voľby po II. WW a boli to zas Česi kto navliekol Slovensko do jarma (?) komunizmu.

A keď po očku sledujem súčasné politické dianie u našich západných susedov, vyjadrenia politikov (Fiala, Pavel, Rakušana, Bartošku…) či „obyčajných“ ľudí športovcov, hercov redaktorov, tak sa pýtam: zmenila sa doba alebo zmenili sa ľudia. Nuž doba sa nezmenila len ľudia ostali rovnakí. Ak predtým potreboval národ český prejavovať loajalitu Moskve tak teraz je to to isté len v opačnom garde. Avšak nepočul som nijakého českého novinára, politika, spisovateľa sa vyjadriť o Čechoch ako o národe prisluhovačov. Haniť vlastný národ je zrejme vlastné len nám Slovákom. Pochybujem žeby sa nejaký Čech čo aj v poslednej krčme vyjadril s dešpektom k vlastnému národu.

Nuž a čo si myslím ja?

O Čechoch si nemyslím nič, to nech si riešia v Čechách, len sa čudujem kde sa v tomto národe vzali ľudia ako Čapek. Tu si dovolím pripomenúť, že Karel zomrel v tú noc keď ráno prišlo poňho gestapo: pamätná veta jeho ženy: nuž páni mali ste prísť včera, manžel v noci zomrel a jeho brat v koncentráku.

A čo si myslím o nás  Slovákoch ja ako „hrdý“ Slovák? Ja dávam za pravdu Šimečkovi, sme zbabelý národ. Keby sme neboli tak by Šimečkovi už dávno dal niekto po papuli.

A sme aj idioti, má ten Matovič pravdu, lebo ináč si neviem vysvetliť ako je možné, že sa tento človek dostal do parlamentu.

A hovoriť o nás Slovákoch ako o pohostinnom národe? Nuž to asi platí. Myslím si (neskromne), že sme ostali národom pohostinným.

A čo sa týka toho prisluhovačstva, tak nebuďme zas až tak nafúkaní a nadradení bratom Čechom. Možno sme ešte nedosiahli českú úroveň ale úspešne ich dobiehame (Korčok robí čo môže)   a – píšem to nerád- to, že sme hrdý národ už dávno neplatí (ak vôbec voľakedy platilo).

Dovetok:

V predvečer posedenia u Makrona Fiala povedal:

Nehovorím, že mám radosť zo stretávania sa s Ficom a Orbánom

A Pavel :

Rusko je najväčšou hrozbou pre európsku bezpečnosť.

A slovenský premiér :

Táto vojna začala v roku 2014 vyčínaním ukrajinských neonacistov a jediným plánom EÚ je podporovať vzájomné zabíjanie Slovanov.

Orbán:

Putin nie je zločinec a Ukrajina má bábkovú vládu.

Takže je náhoda, že práve Slovensko a Maďarsko malo rovnaké zákony týkajúce sa dedenia a iné ako Čechy?

Pozn.: údaje o dedičnom práve a jeho dopade na formovanie národa som prevzal z knihy: Co mohou prozradit lidové stavby od Jiřiho Langra.