Jozef Čahy

Snáď včera sa v tlači objavila správa o tom, ako nejaká firma vyrábajúca holiace strojčeky na svoju reklamu použila preoperovanú ženu – teraz muža. Neviem, čo si holil, možno prilepené fúzy. Tie si holiť nemusel. Tak si vravím, čo si od tejto reklamy sľubovala táto firma. Že jej výrobky budú používať transženy? Alebo chlapi uvidiac reklamu zahodia svoj starý holiaci strojček a prejdú na nový, ktorý uvideli v reklame?

Nuž veľa je vecí, nad ktorými mi zostáva rozum stáť. Trans záchody? Voľba pohlavia? Dokonca výber medzi pohlaviami – koľko pohlaví je aktuálne na trhu? A plno iných z môjho pohľadu úplne nepochopiteľných vecí. A ešte nepochopiteľnejšia je všeobecná akceptácia tohto všetkého naprieč celým spoločenským spektrom. To, že sú strany, ktoré to presadzujú – no prosím, prečo nie. Ale že sú voliči, ktorí im to žerú? A nielen politické strany. Katolícka cirkev spolu s tým, ktorý si vraví neomylný veselo sobáši homosexuálne páry. Že u nás ešte nie, to len v Nemecku? No vyčkaj času. Veci ako rodič 1, či rodič 2, nebinárne osoby, osoby, ktoré sa cítia ako pes, či mačka. Rozprávky pre deti kde sa princ zaľúbi do princa, rozprávky kde vystupujú nebinárne osoby, transvestiti šou v škôlkach. Neviem, či ste vedeli, ale v Spojených štátoch môžete uzavrieť manželstvo s lustrom. Nuž čo. Máme slobodu, demokraciu. Každý si môže robiť čo chce a s kým chce.

A ako to všetko začalo. Teda aspoň u nás.

Úplne nesmelo, najprv bojom za registrované partnerstvá. Snáď pred dvadsiatimi rokmi. Ešte teraz počujem, že im vôbec nejde o to, aby si homosexuálny pár mohol adoptovať dieťa. Prosto registrované partnerstvo a dosť.

Keď to celé začalo, tak jeden z argumentov prečo nie bol ten – však to je úplne normálne a aj vo zvieracej ríši a to či je niekto muž alebo žena je iba spoločenský konštrukt.

Takže ako to je vo zvieracej ríši .

Zvieracia ríša sa (o.i.) môže rozdeliť do dvoch kategórií. A síce, tie druhy, ktoré žijú v spoločenstvách (húfy, kŕdle, stáda, svorky) a tie, ktoré žijú samostatne. K tým prvým patrí lev, vlk, byvol, delfín, škorce, sardinky a aj my páni tvorstva. K tým druhým medveď, leopard, orol, šťuka.

Nuž už si nespomínam, ktoré všetky živočíšne druhy (podľa presadzovačov registrovaných partnerstiev) preferovali, či boli bežné práve takéto vzťahy. Nuž neviem o žiadnom živočíšnom druhu (hovorím o normálnych podmienkach nie o zvieratách žijúcich v zajatí), v ktorom by sa v bežnej populácii vyskytovala homosexualita. Existuje však živočíšny druh, kde sa homosexuálne správanie vyskytuje (nie homosexualita) a dokonca bolo aj predmetom vedeckého skúmania. Nuž sú to – čuduj sa svete – naše husi divé.

Husi divé, žijú v pároch: hus – gunár a tieto páry v čase hniezdenia vytvárajú (po znáške) rodinu. Husiu rodinu. A v takej husej kolónii môžu žiť a snívať svoj husací sen tisíce husích rodín. Po odchovaní mláďat (na jeseň) sa rodinné vzťahy trochu uvoľnia nielen medzi rodičmi a potomstvom, ale aj medzi samotnými rodičmi. Na sklonku jesene nastáva ťah husí a tu ani nemá veľký zmysel či opodstatnenie, aby rodina či pár držali pokope. Nemusia brániť svoje hniezdisko pred iným husím párom a ani nehrozí napadnutie predátorom.

V nasledujúcom roku husí pár znovu obnoví svoj minuloročný vzťah, husí pár je na večné veky a môže to trvať až neuveriteľných päťdesiat rokov!  Mimochodom, hus sa po strate „manžela“ stáva trúchliacou vdovou na celý svoj zvyšný život. Trochu ináč to je s gunárom- vdovcom, ktorý môže vytvoriť nový pár s inou husou, ale iba dočasne, väčšinou tento vzťah nevydrží ani do konca vyvedenia mláďat. Ešte možno ako zaujímavosť spomeniem, že husia manželka nikdy, opakujem nikdy nie je neverná na rozdiel od gunára, ktorý si občas nejakú tú avantúru dopraje.

Takže husí pár znovu zahniezdi a minuloročné mláďatá sa len tak ponevierajú po kolónii a robia  neplechu. Ale počas tohto roku si husí dorast hľadá životného partnera. Doslova životného.

Avšak husi to majú ťažké pri výbere partnera, totiž majú problém rozoznať kto je „on“ a kto „ona“. Aby sa to rozpoznalo, tak si divé husi (a nielen tento druh) vytvoril také formy správania sa, aby sa napokon on a ona našli (toto správanie tu nejdem rozpisovať myslím, že stačí ak poviem, že to tak je, u husí totiž neexistuje pohlavný dimorfizmus ako napríklad u kačiek).

Nuž a pri hľadaní toho pravého sa občas stane (v kolónii môžu žiť stovky vtákov), že sa navzájom spária dvaja samce – gunáre (nikdy nie samičky – husi). To, že sa vlastne zmýlili im vôbec nevadí. A nevadí im ani to, že – a teraz pozor – nemôžu spolu kopulovať. Totiž, aby mohli husi kopulovať tak sa hus musí „položiť“ a to nemá v úmysle ani jeden z partnerov. Robia všetky rituály, ktoré predchádzajú kopulácii, len k samotnému aktu nedôjde vôbec, takže tento homosexuálny zväzok je vlastne celibát. Skutočný celibát, nie ako celibát ľudský. A tento pár teda nikdy nezahniezdi. A je to na celý husí život a ten je teda, ako som už spomenul poriadne dlhý.

Tým pádom, že pár nezahniezdi, tak nemusí bojovať o najlepšie miesto na hniezdenie – a to je v strede kolónie – to miesto je najlepšie chránené pred predátormi a má ho najvyššie postavený pár v symbolickej hierarchii husej kolónie. A tak tomuto páru stačí ak sú na okraji hniezdiska, hoci je to výrazne dominantný pár (dva agresívne samce). A tu na okraji kolónie nechtiac preberajú strážnu funkciu. Svojou agresiou skôr dokážu zahnať predátora líšku, kunu, psa ako na vajciach sediaca hus. A ak aj nie, tak budú zožratí alebo lepšie povedané obetovaní  kolóniou – napokon z hľadiska zachovania druhu je lepšie, ak je obetovaný člen kŕdľa, ktorý aj tak nie je schopný zanechať po sebe potomstvo ako ten, ktorý to potomstvo po sebe zanechá.

Tu sa však naše rozprávanie o našom homosexuálnom páre nekončí. Veď napokon, skôr či neskôr by predátori požrali na okraji žijúcich homosexuálnych gunárov a bolo by po homosexuálnom husom probléme a nebolo by o čom písať.

Totiž takto spárovaní  gunári sú veľmi príťažliví pre ešte nezadané husi a tie – čuduj sa svete – prišli na to, ako sa medzi nich votrieť. A síce, keď po rituálnom obrade, po ktorom má nasledovať kopulácia (ako sme si už povedali ani jeden gunár sa nepoloží a tým pádom nie je ochotný hrať hus), tak práve v tejto chvíli sa sem pichne hus a tá je „oplodnená“. Zaujímavé je, že iba jedným z týchto dvoch gunárov. A napokon to skončí tak, že homosexuálny pár má medzi sebou „trpenú“ hus a tento manželský trojuholník normálne úspešne funguje a pretrváva pochopiteľne roky. Samozrejme takýto pár už nie je na „okraji„ spoločnosti, ale si vydobyje výsadné postavenie v strede kolónie a úspešne vychováva svoje potomstvo, ktoré však – v prípade gunárov- kopíruje v dospelosti homosexuálne správanie svojich „otcov“. A tak husia homosexualita je udržiavaná aj v ďalších generáciách a sú druhy (husí), kde je takýchto homosexuálnych manželstiev až tretina kolónie. Neznamená to nutne, že v trojici.

A čo z toho môžeme vydedukovať. Alebo ako si to môžeme vysvetliť.

Nuž v prírode všetko čo je (existuje), akékoľvek správanie živočíšneho druhu je nie dobré alebo zlé, ale užitočné, či nepotrebné. Teda všetko je užitočné, lebo s „neužitočnými“ vecami by matka príroda urobila krátky proces. A teda, čo je užitočné? Nuž užitočné a žiadané a preferované je to, aby jedinec zachoval čo najviac potomstva a bol zaručený život druhu. Stratégie sú rôzne a vždy také, aby bolo práve to prežitie druhu na prvom mieste. A vždy je záujem spoločnosti nad záujmom jednotlivca.

A teda, v prípade husí  sa v niektorých prípadoch homosexuálne správanie – ako sme si uviedli  vyššie – ukázalo ako prospešné pre zachovanie druhu. Ak by nebolo prospešné, tak by jednoducho bolo evolučne odstránené.

A teda v prípade druhu Homo Sapiens teda nášho druhu je to ako s tou homosexualitou?

Tolerovala spoločnosť sexualitu alebo nie? Ukázala sa homosexualita ako evolučná výhoda v rôznych kultúrach alebo mali navrch tie kultúry, ktoré homosexualitu odmietali?

Nuž na toto nech si odpovie každý sám.

Alebo má na to odpovedať kto? Historik? Sociológ? Politik? Kňaz?

Doteraz sme žili (stále žijeme?) dobu, kde je homosexualita odmietaná a práve teraz sa dostávame do doby, keď začína byť pretláčaná ako prejav slobody a demokracie.

Neviem, vyjadril sa k tejto téme „odborne“ niekto? Bola spoločenská diskusia? Bola diskusia lekárov, psychiatrov, sociológov čo sa stane ak povolíme registrované partnerstvá? Otvoríme pandorinu skrinku?

Nuž ak teda nie odborníci, tak teda my sa zamyslime nad dôsledkami a zamyslime sa predtým ako hodíme do urny (aké symbolické) svoj hlas.

Na záver:

Viac v knihe: Das Sogenannte Bose od nositeľa nobelovej ceny Konrada Lorenza.