Jozef Čahy

Na úvod:

Týmto sa snažím polopate vysvetliť, prečo sa manželstvá rozpadajú, alebo dokonca ani nevznikajú. Totiž, žena v dnešnej dobe muža – manžela nepotrebuje. A prirovnanie muža ku krave sa mi v tomto kontexte zdalo vhodné. Samozrejme som mohol muža prirovnať ku koňovi, či inému „ušľachtilejšiemu“ zvieraťu avšak v časoch keď slovo muž-chlap je pomaly nadávka tak sa mi krava zdala vhodná.

Text nadväzuje na predchádzajúce články s nadpisom ktorý začína slovom Prečo…

Poznámka:

poprosím všetkých bonzákov „nevhodných“ textov, že to nie je článok proti mužom, sám som muž (ešte som sa neidentifikoval ako luster) a teda sa môžem prirovnávať ku krave. Po prečítaní článku (ten kto udrží pozornosť do konca) pochopí, že podobnosť je výrazná.

Takže: Aký je rozdiel medzi mužom a kravou.

Kto v minulosti choval kravu, prípadne bol členom domácnosti kde krava znamenala prežitie, tak vie, že krava dáva mlieko. A nielen mlieko. Krava dáva smotanu, maslo, tvaroh a – prináša do domácnosti peniaze.

Krava sa podojí. Dvakrát denne. Ráno a večer. V domácnosti kde som vyrastal krava dávala ráno osem litrov mlieka a večer tiež asi osem litrov mlieka. Podojiť kravu znamenalo, ísť do maštale, priviazať chvost, umyť vemeno a podojiť. Potom sa mlieko zobralo do kuchyne- miestnosť kde sa odohrával celý spoločenský život a deťom sa dalo napiť čerstvé podojené mlieko. Bolo teplé, mastné a s penou. Bola to výsada detí, dospelí už nemali nárok. Potom sa mlieko dalo do odstredivky a v odstredivke rozdelilo na mastné a obyčajné. Bola to zábava hlavne pre deti. Kľukou sa krútilo a z dvoch otvorov vytekalo oddelené mlieko. Potom, sa oddelené mlieko odnieslo do chladnej komory. Nízkotučné bolo určené na predaj, susedom, a na trh, to s vyšším obsahom tuku bolo určené na ďalšie spracovanie. Najprv sa ráno zobrala smotana, a aj tá bola určená nan trh. Zvyšok sa dal do mútnice (maselnica, dbanka, zbenka, bodenka, kiernička zbuška, mútolník… ale je tá naša slovenčina bohatá) a sa z neho vyrábalo maslo. Tiež na trh. Mlieko sa nepilo, bolo to príliš drahé a vzácne. Mlieko bolo určené deťom a na varenie či pečenie. Na varenie napríklad takých melencov. Nuž a napríklad chlieb- droždie sa zarábalo v mlieku. A nejaké mlieko sa nechávalo skysnúť. A to sa pilo a aj sa zo skysnutého mlieka vyrábal tvaroch. Bodka.

Avšak mať kravu, znamenalo sa o ňu starať. A to znamenalo, ísť s ňou každé ráno o štvrtej na pašu- to mal na starosti gazda, a večer, to mali na starosti deti. A ešte výkaly. Teda po krave toho bolo dosť. Priniesla sa slama- podstlalo sa a zmiešaním slamy a výkalov vznikol hnoj a ten sa skladoval na dvore. Pred domom. A mali to všetci.

Takže krava prinášala úžitok, avšak sa bolo treba o ňu starať. Každý deň a celý rok. Na zimu bolo treba nachystať slamu a seno.  

Takže krava, bola mimoriadne potrebná a ani nie každý ju mal. Chudobné rodiny mohli o krave tak akurát snívať.

A teraz si predstavme situáciu, že do domácnosti sa dá ľahkým spôsobom zadovážiť všetko čo dáva krava. Mlieko, maslo, smotany, tvaroh. Nuž kto by v takýchto podmienkach sa staral o kravu a špinavú robotu. Kto by ráno vstával, kto by kydal hnoj, kto by trpel záľahy múch? Nuž nik.

A teda aký je rozdiel medzi mužom a kravou?

Presne takýto.

Ak muž je nevyhnutný pre život ženy a jej detí, tak sa oňho stará. Žena. Presne tak ako o tú kravu sa stará gazda. Upratuje po ňom, kŕmi ho, perie mu, žehlí, nosí pivo z obchodu, lebo jednoducho vie, že bez muža by možno neprežila alebo, bolo by  jej omnoho ťažšie.

Avšak, ak sa situácia zmení a žena si dokáže sama zaobstarať – zamestnaním- obživu a teda už nie je odkázaná na peniaze ktoré prinesie manžel domov a ak a navyše nemá žiadne deti ktoré by ju obmedzovali v tom aby si sama zarobila na poživeň? Nuž načo takej žene muž. Na na dve veci: na nič a ešte raz na nič.