Ruský prezident Vladimir Putin neustále opakuje mantru, že rozšírenie NATO na východ bola zrada a porušenie sľubu, ktorý dali v roku 1990 západní politici vtedajšiemu vládcovi Sovietskeho zväzu Michailovi Gorbačovovi. Bežnou odpoveďou bolo, že nikto nič také nesľúbil a že neexistuje oficiálny dokument, ktorý by takýto sľub obsahoval.
Lenže Putin má výnimočne pravdu. Odhaľujú ju odtajnené archívy záznamov rozhovorov západných politikov s Gorbačovom, ktoré v decembri zverejnila Univerzita Georgea Washingtona.
Hlavnou témou roka 1990 bolo zjednotenie Nemecka, ktoré presadzoval kancelár Helmut Kohl, pričom Gorbačov sa takého kroku veľmi obával. Kohl mu teda ponúkol dva možné ústupky: buď že sa zjednotené Nemecko vzdá členstva v NATO, alebo že zostane členom naďalej (vrátane svojej novej východnej časti), ale NATO sa nebude rozširovať o ďalšie štáty vo východnej Európe, ktoré sa práve zbavili komunistických režimov – a pokúšali sa zbaviť aj ruského vplyvu.
Gorbačov si vybral druhú podmienku a súhlasil so zjednotením Nemecka. Po celý rok (a časť roku 1991) prakticky všetci západní politici Gorbačova ubezpečovali, že NATO sa rozširovať nebude. Napríklad americký minister zahraničia James Baker Gorbačovovi 18. mája 1990 povedal: „Naším cieľom nie je oddelenie východnej Európy od Sovietskeho zväzu. (…) Máme záujem na budovaní stabilnej Európy spolu s vami.“
A ešte predtým Baker písal Kohlovi: „Rozšírenie NATO by bolo určite neprijateľné.“
Z odtajnených dokumentov vyplýva, že Gorbačov sa nechal presvedčiť, že Západ neuvažuje o rozšírení NATO, a preto súhlasil so zjednotením Nemecka. Bol zároveň presvedčený, že Nemecko bude hlavným motorom zjednocovania Európy, do ktorej bude jedného dňa patriť aj Rusko.
Upokojilo ho napríklad vyhlásenie vtedajšieho šéfa NATO Manfreda Wörnera v júli 1990, že 13 zo 16 členských štátov NATO je proti rozširovaniu Aliancie.
Lenže v útrobách Bieleho domu sa debatovalo aj o inej možnosti. Ministerstvo obrany v októbri 1990 navrhlo, aby Američania ponechali pre štáty východnej Európy možnosť členstva v NATO „otvorenú“. Ministerstvo zahraničia však namietalo, že nie je v záujme USA budovať „antisovietsku koalíciu“, a vtedajší prezident George Bush si osvojil tento druhý názor a tak ho aj prezentoval Gorbačovovi.
Čo z týchto archívov vyplýva? Faktom je, že západní politici boli vývojom po roku 1989 zaskočení rovnako ako Rusi a obávali sa ruskej reakcie na revolúcie vo východnej Európe (napokon, na jej území, vrátane Československa, boli ešte stále veľké počty ruských vojakov). Nikto si vtedy nevedel predstaviť, že o rok sa rozpadne aj samotný Sovietsky zväz.
Robili teda všetko pre to, aby Gorbačova upokojili, a z dokumentov to vyzerá tak, že odmietanie rozširovania NATO mysleli naozaj úprimne. Lenže ako vieme, neskôr v 90. rokoch sa Rusko ocitlo na kolenách, kým Západ prekvital, a štáty východnej Európy sa začali domáhať členstva v NATO aj v EÚ. A prišla aj nová garnitúra západných politikov, ktorí neformálne sľuby svojich predchodcov zrejme nepovažovali za záväzné. Napokon zanikol samotný Sovietsky zväz, ktorému boli určené, a do dôchodku odišiel aj Gorbačov.
A na záver:Toto je článok od Martina Šimečka uverejneného v denníku N v roku 2017.
A ešte pripomeniem slová H. Kissingera: V politike neplatí nijaké včera.
Celá debata | RSS tejto debaty