Nositeľ Nobelovej ceny z roku 1973 za štúdium o správaní sa zvierat- etológii- Konrad Lorenz sa okrem iného zaoberal aj správaním sa vlkov. A hľadal analógie medzi správaním zvierat a ľudí. Okrem iného sa zaoberal aj výrokom: Homo homini lupus (est) v preklade- človek človeku vlkom (je) Autorom výroku je Riman Plauto ( 200 r p. n. K ) a výrok sa stal známym vďaka Thomasovi Hobbsovi a v normálnej reči znamená, že ľudia by sa mali správať podľa pravidiel morálky a slušnosti inak klesnú na vlčiu úroveň. S tým sa dá samozrejme len súhlasiť, teda súhlasiť s prvou časťou výroku. Druhá časť je nepravdivá. Autora ospravedlňuje to, že v jeho čase ľudia nemali šajn o tom ako sa vlci správajú, či ako funguje vlčia svorka. Dnes to vďaka Konradovi Lorenzovi vieme. Vieme to aj vďaka E. T. Setonovi ( nemýliť si s R. V. Seton – Watsonom ktorý sa spolu s B. Bjornsonom zastal Slovákov a bojoval za ich sebaurčenie) ale tento bývalý lovec vlkov nie je nositeľom Nobelovej ceny a tak pre mnohých jeho slová majú menšiu či žiadnu výpovednú hodnotu.
A teda čo píše Lorenz o správaní sa vlkov ktorých dáva ľuďom za príklad? Nuž vlk – samec- nikdy nezaútočí na vlčicu- samicu. A vlčica – samica, sa správa nie zrovna ukážkovo ako vzorná vlčica- manželka. Podotknem, že vlčie páry sú na celý život, napokon aj bocianie páry či páry vodného vtáctva. A vlčica hlavne pri výchove mláďat často dáva najavo svoju nevôľu voči vlkovi- otcovi spoločného potomstva. Nespokojnosť môže byť vyvolaná už len samotnou prítomnosťou vlka, či nevôľou z množstvom potravy ktorú vlk prináša do brlohu. A nespokojnosť vlčice sa prejavuje – rukolapne. Vlčica zubami napáda vlka. A on – ten vlk- hoc vlci bývajú až o tretinu väčší ako vlčice nielen, že neodplatí útok rovnakou mincou, ale všetko strpí a nechá sa pohrýzť. Pohrýzť do pleca ktoré nastavuje nespokojnej vlčici. A keď už má vlk toho plné zuby tak rozľútenú samicu odhodí zadnou časťou trupu- teda zadkom- na bok. Nikdy. Nikdy vlk nepoloží ruku na vlčicu- rozumej- nikdy ju nepohryzne. A to isté platí aj vo vzťahu vlk- vĺčatá. Zaujímavé je, že vlk nikdy nezaútočí ani na ľudské mláďa. Teda nikdy nepohryzne dieťa. A toto správanie sa prenieslo aj na psie plemená ( Lorenz vraví, že z tohto pravidla je jediná výnimka a síce severské ťažné psy a –slovenský čuvač! )
Poviete si, ale ja viem o prípadoch, keď pes pohryzol či dokonca roztrhal dieťa, prípadne napadol suku. Nuž na toto má Lorenz nasledujúce vysvetlenie. Totiž v prírode by prirodzený výber odstránil agresívnych vlkov. Avšak u plemien psov chovaných človekom sú iné kritériá na chov a tak sa aj „nenormálne” správajúce sa psy nechávajú v chove z rôznych dôvodov. Napokon pri kúpe psa oceňujeme vzhľad tej ktorej rasy a nenapadne sa nás pýtať na správanie sa psa zvlášť ak to ani majiteľa chovnej stanice nezaujíma. A Konrad Lorenz vraví, že ak teda už máme takéhoto psa ktorý napadá deti tak nám radí ho vyradiť z chovu a síce utratením, či vykastrovaním.
A teraz aká je súvislosť vlčieho správania sa s ľudským správaním.
V minulosti bolo zbiť ženu bolo také „chlapské”. Poznáte to príslovie: keď zbiješ ženu ako by si pohnojil. Alebo plno iných „slovenských” prísloví na túto tému (podobnosť s čuvačom čisto náhodná?). A nejako sa to neriešilo, muži ktorí to robili boli a žili na okraji spoločnosti a ostatní- slušní nimi opovrhovali a nechceli sme s nimi nič mať. V rodinách, kde dochádzalo k takýmto stretom padali aj verbálne útoky ktoré boli rovnako hrozné ako tie fyzické. Totiž verbálne útoky bolo počuť. Neviem ako to je teraz no nepoznám zo svojho blízkeho okolia, rodiny a známych kde by dochádzalo zo strany muža k agresii voči manželke či nejakej inej žene. V každom prípade je akýkoľvek útok muža voči žene verbálny či fyzický, či už voči vlastnej alebo cudzej úplne, ale úplne neakceptovateľný a už vôbec nie je akceptovateľný u ľudí- mužov- ktorí sú verejnosti na očiach.
Pred pár dňami bola v SNR v najvyššom zákonodarnom orgáne nechutný výstup jedného z poslancov z opozície kde verbálne nevyberaným spôsobom zaútočil na ženu- poslankyňu z koalície. Nepozeral som to, nemám na také veci žalúdok, videl som iba to čo tomu predchádzalo a počul som vyjadrenie poškodenej. Nuž bolo to- mierne povedané- hnusné. Bolo to odsúdeniahodné, bolo to niečo čo by sa jednoducho nikdy nemalo stať ani len v krčme nielen na pôde SNR. A, ano, je možné že poslancovi jednoducho rupli nervy (priznajme si koľkých z nás v manželskom spolužití nesvrbí jazyk). No stane sa, hoc po x-týkrát? Ale po opadnutí vášní spomínaný poslanec sa nielenže neospravedlnil, ale dokonca obhajoval svoj postoj. A nebol sám, čo tento postoj obhajoval. Okrem suity z Obyčajných ľudí mal pre takéto pochopenie dokonca aj bývalý minister školstva za KDH. Zaujímavé je, že toto spoločensky neakceptovateľné správanie nielen, že nevyvolalo celospoločenské odsúdenie ale dokonca vzbudilo uznanie u mnohých poslancov a predpokladám, že aj u mnohých ich voličov.
To sme teda dopadli. Kde sú tí všetci psychológovia a psychiatri ktorí riešili pred nejakým rokom premiéra? Ano k takémuto niečomu nepociťujú potrebu sa vyjadriť?
A teda čo z takýmto človekom? Máme sa uchýliť z takým prostriedkom aký nám odporúča Korad Lorenz- nositeľ Nobelovej ceny?
Spýtajme sa slovami Hviezdoslava: kto zapríčinil tejto úpadok, zosurovenie, zdivočenie mravov?
A čo teda ostatní poslanci z koalície? Nemali by aj oni byť vylúčení z „chovu”? Spomíname si na to čo vykrikoval jeden z koaličných poslancov na adresu prezidentky? Je to jedno aká to bola prezidentka ale nazvať ju tak ako ju nazval tento – dnes poslanec EÚ parlamentu- bolo ďaleko, ďaleko za čiarou, a jeho spolupartajníci mesto toho aby sa od neho dištancovali sa ešte prihlúplo usmievali.
Alebo, taký minister životného prostredia ktorý oslovil svoju spolubesedníčku titulom ONA? Miesto pani poslankyňa povedala povedal- ONA povedala. Nuž rovnaké chrapúnstvo nehodné muža, chlapa. Džentlmena. A neospravedlňuje ho ani to, že pani poslankyňa s ktorou bol v debate je majsterka sveta v skákaní do reči.
A čo taký- tiež minister športu ktorý sa verejne vyjadril, že ich dedina je normálna lebo ešte nemali za starostku ženu. Nuž pekná to normálnosť v Očovej kde predpokladám sa chlapi správajú podľa hesla: prídem domov z krčmy, zmlátim ženu, deti a si poviem- pekný deň za mnou.
Takže čo s takýmito ľuďmi na ktorých sa obracia zrak celého národa? Použiť kastráciu a odstrániť ich z „chovu”? Alebo by stačilo odstrániť ich z verejného života?
Takže, zrejme by stačilo a bolo by dobré miesto chirurgického zákroku ich zbaviť verejného života a to majú v rukách voliči, občania.
A zapamätajme si: kde nie je morálka tam zákony nepomôžu a tam kde morálka je tam zákony netreba.


kde je aspon slovo kritické voči ženám- dámam,... ...
Celá debata | RSS tejto debaty