Jozef Čahy

Viete čo to je rozpočet?

Rozpočet je súpis nákladových položiek za dielo.

Čo to je nákladová položka?

Nákladová položka je „niečo“ z čoho pozostáva dielo.

A čo je to dielo?

Nuž dielo je „niečo“ čo chceme aby bolo. Napríklad dom.

Takže ak si ideme stavať dom – dielo, tak tam máme nákladové položky alebo ináč veci ktorí sa musia zabudovať aby dom- dielo vznilo. Napríklad betón alebo tehla.

Rozpočet musí byť taký aby sa v tom budúci investor  vyznal a mohol klásť otázky prípadnému zhotoviteľovi- stavebnej firme.

Aby sme si to priblížili tak napríklad ak máme v rozpočte časť: Tesárske konštrukcie (krov) tak tam máme množstvo dreva, jednotkovú cenu dreva-materiálu a  práce zvlášť a aj celkovú cenu za prácu a materiál a napokon aj cenu spolu za aj, aj. Plus tam máme aj cenu za dopravu. Takže budúci investor sa môže opýtať budúceho zhotoviteľa, že prečo má v rozpočte cenu dreva za m3 420 e, keď na píle vo vedľajšej dedine sa to predáva za 280 e za m3. A budúci zhotoviteľ to buď obháji alebo si vyberie investor inakšieho zhotoviteľa.

A takto to je s každou jednou položkou. Prosto musí budúci investor  sa vyznať v predloženom rozpočte aj keď to vôbec neštudoval a je napr. učiteľ, lekár alebo taký poslanec.

Vlastne poslancovi sa predkladá na stavbu  domu inakší rozpočet. Tomu sa rovno povie suma a počas výstavby sa táto suma bude postupne meniť (rozumej navyšovať) podľa toho ako to bude potrebovať stavebná firma. Takže stavebné firma povie: na strechu ste mali desať tisíc ale potrebujem dvanásť tisíc. Nič viac nič menej. Nijaké prečo a koľko dreva, prosto bude to dvanásť tisíc a basta a po skončení uvidíme (rozumej bude to stáť ešte viac).

A prečo teda poslancom (ak stavajú domy) sa predkladá taký rozpočet ktorý vlastne ani rozpočet nie je- to je iba také z brucha triafanie.

Nuž preto, lebo presne  takéto rozpočty posudzujú a VŽDY hlasujú za poslanci mesta Bratislavy. Nič konkrétne len bum- suma. Napríklad: Klimaticky odolná Bratislava: Fortuna – Mestská ubytovňa- 810 000, alebo: Živé námestie-956 250, či pamätník Tupého- 263 000. Je tu miesto aj na také perličky ako  ochrana biotopov spásaním za  50 000.

Nik sa nedozvie kde a koľko oviec (alebo kráv) bude spásať trávu či koľko betónu sa minie na tupého pomník .

A potom tu máme také abnormality ako vtáčie búdky za 350 e vedľa položka: Oprava električkovej trate za 50 000 000.

Nuž pravdu povediac je mi dosť jedno či tam tie vtáčie búdky budú či koľko bude stáť jedna ale už mi nie je jedno položka 50 mil. na električkovú trať zvlášť ak mi vychádza že jeden bežný meter vyšiel na približne 16 000- slovom šestnásť tisíc. Tak tu by som sa rád spýtal poslancov, že či im teda v rozpočte hl. Mesta Bratislavy nechýba informácia o tom koľko betónu sa tam minie a  za akú cenu. Či koľko bude stáť bežný meter koľajníc a síce nákup a položenie. Ale to zjavne poslancov vôbec nezaujíma a teda to ani netrápi predkladateľa rozpočtu – teda primátora. Načo by ho to zaujímalo keď poslanci mu aj tak všetko zožerú aj keď teda možno by bolo politicky korektné napísať: všetko mu to spasú, presne ako tie kravičky ktoré budú ochraňovať biotop spásaním. Nuž ale asi nie je zas politicky korektné prirovnávať kravičky k poslancom, totiž kravičky- ak tam vôbec nejaké niekedy budú- tak určite spásať budú – teda budú robiť to na čo sú určené na rozdiel od „našich“ poslancov.

Takže veľa sa toho nedozvieme z rozpočtu ani my- ktorých nás to zaujíma  a ani poslanci- ktorých to vôbec nezaujíma. Čo sa ale dozvieme je výška pôžičiek Bratislavy, či výška splátok Bratislavy.

A teda aká je výška dlhu Bratislavy ( mimochodom je druhá najväčšia na Slovensku, horšie sú len Zlaté Moravce).

Ak si dáte do vyhľadávača aká je výška dlhu tak vám vyskočí sum 47 % a hneď sa dozviete, že dlh sa znížil z 52 % na súčasných 48 %. Ja teda neviem, dlhy sa udávajú v percentách? Odkedy? Keď prídem do banky a sa spýtam koľko som im dlžný tak oni mi odpovedia, že 52 %?

Ano niekto povie,  že to sa udáva v percentách preto lebo to je percentuálny podiel dlhu na bežných príjmoch. A viem ja koľko či aké sú bežné príjmy? Nuž je mi to štyri. Zvlášť ak do bežných príjmov sa započítavajú aj pôžičky.

Takže dlh poslancov netrápi a ak sa ja chcem trošku povŕtať v 150- stránkových rozpočtoch tak si môžem nájsť nasledovné: celková suma požičaných peňazí mestom Bratislava od roku 2019 je 192 000 000 zaokrúhlene.

A ako sa pôžičky čerpali ?

Nuž nasledovne:

Rok 2019- 10 mil

2020-27 mil

2021- 5 mil

2022- 25 mil

2023- 43 mil

2024- 52 mil

2025- 30 mil

Utešené však?

A ako sa splácajú dlhy?

Rok 2019- 5 mil

2020-8 mil

2021- 11 mil

2022- 9 mil

2023- 8 mil

2024- 11 mil

2025- 15 mil

Spolu 67 mil, tiež utešené.

A teda mám sa ja pýtať, že prečo si mesto musí brať pôžičky?

Nemali by sa to pýtať v prvom rade poslanci?

A nemali by sa možno poslanci pýtať, že prečo sa na mzdy zamestnancov magistrátu vynakladá ročne 30 mil- euro?

Alebo nemali by sa pýtať poslanci, že prečo sa počet zamestnancov magistrátu zvýšil z 500 v roku 2018 na 1000 v tomto roku?

Viem, niekto povie, že toto a takto to je aj v inej mestskej časti, či v inom meste Slovenska alebo dokonca aj na Slovensku (myslím celú štátnu správu. Ministerstvá, úrady, prosto všetko).

Nájde sa teda niekto odvážny kto povie napríklad: ja ako kandidát za primátora za štyri roky dám dlh Bratislavy na nulu a znížim množstvo úradníkov o polovicu?

Nájde sa taká osobnosť ktorá povie aj B a síce: aby som to splnil, tak zvýšim dane o 100 %?

A bude to taká osobnosť ktorá bude napriek tomu zvolená a taký charakter ktorý to aj splní?

Nájde sa taký kandidát ktorý bude zodpovedný k svojmu mestu a primäje aj ostatných Bratislavčanov aby aj on boli zodpovední k svoju mestu?

Alebo ináč, nájde sa niekto kto dokáže vyčistiť tento Augiášov chliev?

Ak áno tak držím palce a mám koho voliť.

 Poznámka: mzdy za rok 2025 som si tipol keďže ešte nie sú známe ale za rok 2024 boli 23 mil a každý rok od roku 2020 sa zvyšovali o ca 2 mil. Takže zrejme to bude suma 25 mil. a nie 30 mil. Ale prečo by som si aj ja nemohol trochu, iba tak trošičku povymýšľať?

Pozn.: 2. Dlh 192 mil. je iba suma prijatých pôžičiek v daných rokoch. Neviem aký bol dlh pred rokom2019 a aký je skutočný dlh som sa nedopátral, keďže sa udávajú čísla od 130 mil. po 220 mil. v závislosti od zdroja

Pozn.: 3. Tak ako si všetci kontrolujeme účet v obchode, či reštaurácii, tak by sme si mali kontrolovať aj hospodárenie nášho mesta a ak sa nám niečo nezdá tak by sme sa mali pýtať aby sme vedeli ako sa hospodári s našimi peniazmi. A platí to nielen o hospodárení nášho mesta ale aj o hospodárení nášho štátu