Jozef Čahy

Propaganda- z latinského: propagand- šíriť.

Rok 1622, vtedy sa toto slovo začalo používať a síce: Congregátio de propaganda Fidé (pápežská kongregácia pre šírenie viery rok 1622)

Teda slovo propaganda znamená šíriť. Čokoľvek- pravdu, klamstvo, vieru…

Žid  s veľkým začiatočným písmenom a žid s malým začiatočným písmenom.

Žid  s veľkým začiatočným písmenom je príslušník židovského národa- narodil sa matke Židovke (matka je vždy istá, otec nie.) Niekedy je podmienka aby aj bol po matke Žid a zároveň vyznával židovskú vieru,

a žid s malým začiatočným písmenom je vo všeobecnosti každý kto vyznáva židovskú vieru- aj konvertita napr. aj kresťan.

Pozn. č. 1 : v definícii Žid-žid býva trochu zmätok

Pozn. č 2: najznámejší konvertiti na židovskú vieru boli Chazari- jeden z kočovných kmeňov ktorí vtrhli do Karpatskej kotliny a rozvrátili Veľkomoravskú ríšu. Na kresťanstvo sa ich snažili obrátiť Cyril a Metod skôr ako prišli k nám (určite by sa história vyvíjala ináč ak by sa im to podarilo)

Odsun Židov zo Slovenka určite nie je kapitola slovenských dejín na ktorú môžeme byť hrdí. Do akej miery však za odsun Židov sú vinní Slováci- teda myslím nie Slovákov ktorí v tom čase boli pri moci ale Slovákov- doslova pospolitý ľud. Nesú aj oni plnú vinu za ich odsun, súhlasili? Bolo ich treba presviedčať aby s tým súhlasili a teda bolo treba k tomu trochu propagandy? A ak teda bolo treba k tomu propagandu tak to znamená, že ich bolo treba presvedčiť o niečom s čím mali problém alebo dokonca nesúhlasili?

Príklady propagandy  v slovenských novinách počas prvej ČSR (všetko časopis Slovák) citované doslova- aj s gramatikou vtedy platnou :

23.10.1938

„Pansky si žijú z práce a mozoľov nášho ľudu, lebo obchod z 90 perc. je v ich rukách….. Náš slovenský národ dlho trpel pod touto cudzou hegemóniou, no, dnes má toho už dosť a v slobodnom Slovensku nestrpí viac, aby z jeho mozoľov tyl cudzí príživník. Slováci chcú, aby aj v obchode Slovák bol pánom

29.10.1938

„Židovské banky, advokátske kancelárie, ordinačky, obchody a mastné hrnce treba zdecimovať spravodlivo. Nech sedí pri mastných hrncoch iba toľko percient Židov, aké percento tvorili a tvoria na Slovensku (pravda bez všetkých privandrovalcov). Treba previesť revíziu licencií a povracať ich všetkým tým statočným kresťanom, ktorí boli o ne machlérsky obraní. Treba vymiesť celú tú spoločnosť, ktorá sa sem nasťahovala z cudziny a dožičiť urýchlený odchod tým, ktorí túžili a túžia po inom domove. Statočných Židov treba nechať na pokoji a umožniť im obsadiť tie miesta, ktoré im percentuálne pripadnú. Von tedy s arijským paragrafom a my vám, páni ministri, pomôžeme zametať

 29.10.1938

 „O čo teda ide? O vybavenie židovskej otázky. A to nielen v jednom odvetví ale vo všetkých. Niet predsa výnosnejšieho odboru, v ktorom by Židia nechceli hrať alebo nehrajú prím. Niet ale ani takej národnosti, ktorá by mala toľko na rováši ako Židia. Prečo by sme my mali teda brať ohľad na nich? Ďaleko sú nám teraz tie humanitné zásady, ktoré nám oni sami stavali pred oči, aby boli lepšie chránení pre túžbou ovládnutia každého národa. Veď vieme dobre, čo sú to za vlastenci

Pozn.: Aj takéto správy boli uverejňované v novinách počas prvej ČSR. A keďže- ako nás všetci presviedčajú- to bola demokratická republika, tak je otázne, či boli aj noviny ktoré vyššie uvedené tvrdenia vyvracali, či aspoň s tým polemizovali. 

Po vzniku Slovenského štátu  došlo k odsunom a nik nevedel kam idú židovskí spoluobčania avšak ani tu sa to zrejme nestretlo so všeobecným súhlasom napriek propagande- uvedenej vyššie, a tak museli vznikať články vysvetľujúc Slovači kam, že sa to podeli ich spoluobčania. Tu je jeden príklad, v plnom znení :

7.novembra 1942 denník Slovák.

Židia v nových osadách

Židovská čistota obchodovanie, úradovanie a celkom nový život.

Iba to ľutujú, že tam ešte nie sú všetci.

Autor: Frica Fiala

Pri vysťahovaní sa Židov do východných krajov určených pre európskych Židov navštívil som celý rad židovských miest a osád v ktorých boli usadení židia z FR, B, H, N, Slovenska, Ch a z R.

V dvoch židovských mestách na východe, ktoré som navštívil žije po vysťahovaní sa_ _ _ _ nomimálne  70 000 Židov. Židovský sprievodca Meszek Marin ktorý ma viedol cez svoje územie, hovoril mi o organizácii a živote Židov v týchto krajoch doslovne:

ŠÉF ŽIDOVSKEJ SAMOSPRÁVY HOVORÍ:

Pred poľskou vojnou som bol predstaveným tunajšej izraelskej cirkvy a po osídlení asi 30 000 Židov vymenovali ma ríšske úrady za šéfa židovskej samosprávy. Všetci Židia v mojom kraji bývajú spoločne so svojim rodinami a môžu sa voľne pohybovať a žiť ako chcú . My Židia sa spravujeme sami a len ja som patričným úradom osobne zodpovedný za poriadok v našej oblasti. Mne po ruke stojí 18 židovských lekárov a 70 židovských úradníkov, ktorí majú mesačný plat 75 ríšskych mariek a ktorých úlohou je dozerať na poriadkovú službu _ _ _ _ a zdravotnú službu.

ZÁSOBOVANIE

Židovské obyvateľstvo z Ríše zásobujú potravinami v dostatočnom množstve ktoré si môžu kúpiť, ako všetky ostatné predmety dennej potreby v židovských obchodoch prístupných len Židom. Dostávame napríklad aby som uviedol len jeden prídel. 280 gr. Chleba na osobu. Väčšia časť živiteľov židovských rodín, ale aj členovia rodín pracujú v hospodárskych podnikoch ktoré tu zriadili Židia v ktorých sú Židia platení podľa akordnej práce. Nemajetných alebo starých Židov opatruje židovská cirkev, ktorá vydržuje mnohé židovské kuchyne a vlastnú nemocnici ktoré ukladáme pracujúcim Židom. S nemeckými úradmi neprichádzajú naši Židia vôbec do styku.

_ _ _ _

ŽIDOVSKÁ POLÍCIA

Aby ˇžidia neopúšťali osadu bez dovolenia.

Údaje židovského _ _ _ _ Marika som si potvrdil  počas prehliadky mesta a jeho podnikov. V obchodoch môžu židovský obyvatelia týchto židovských miest kúpiť všetko. Ceny stanovuje židovská obec. Pri tovaroch ide zväčša o židovský šmuglovaný tovar ktorého je v tomto území v nevyčerpateľnej miere. Od rúžu až po parfém z Paríža a rozličných druhov odevu a topánok a tiež i bielizne dostať tu všetko. Dokonca aj kaviareň som objavil, v ktorej dostať všetky ilustrované časopisy a a noviny a zistil som, že ju horlivo navštevujú.

V jednotlivých podnikoch, ktoré som navštívil, je veľká čistota. Viac tisíc židoviek obnovuje staré odevy  a vyrába napríklad v obnovenom nájomnom dome na prinesených šijacích strojoch rozličných typov a vekov, zo starého šatstva nové. V iných dieľňach zo zbytkov kože vyrábajú pánske a dí

dámske sandále najrozličnejších druhov a topánky pre poľské obyvateľstvo ako aj pre Židov.

V uliciach mesta sa ľudia len tak hemžia, všetci prirodzene obchodujú, lenže s tým rozdielom, že teraz oklamú svojich pokrvných. Takzvaná židovská polícia má pritom veľa roboty. Na jej zástupcoch sa často zračí vôľa ovládania. Že dokonca voči vlastným druhom vedia len ťažko ovládať tento rasový inštinkt.

V židovských bytoch to vyzerá menej chutnejšie. Židovky používajú pravdepodobne vodu len na koniec nosa kým ostatnú časť obličaje zakrývajú silnou vrstvou púdru a rúžu.

Celkom iný dojem ako masovo Židmi obývané mestá, robí nová _ _ _ _ pre Židov určená osada. Na prvý pohľad odlišuje sa táto

 OBROVSKÁ OSADA,

V ktorej je miesto pre desaťtisíce Židov a Židoviek, nanajvýš len svojím rozsahom od niektorej nemeckej kasárne. Tu nachádzam domy z betónu a tehiel, všetko čisté, obrovskí spálne, vykladané umyvárne, betónové cesty lemované mladými stromčekmi, alebo kríčkami, najmodernejšie maštale, šopy, sypárne a chladiarne a veľmi vzornú kuchyňu. Všetko to vybudovali Židia pod nemeckým dozorom a si to spravujú.

Tu nachádzam Židov zo všetkých možných krajov. Celá východožidovská kolónia z Paríža, mnohých chorvátskych a slovenských Židov a Židoviek. Ktorí vo vzájomnom styku používajú „nemecký žargón“.

Až oslepujúco pôsobí čistota v židovskom ženskom oddelení o ktoré sa starajú prevážne ženské nemecké orgány. Stretám sa tu s mnohými typmi zo Slovenska ktoré pracujú v priedelni, šijacej dieľni, alebo v hospodárskych budovách.

Keď Židovkám rozprávam, že nepriateľská propaganda tvrdí, že ich nemecké miesta trápia vybuchujú v smiech ako na dobrom žarte. A 18-ročná Aranka Sisgravé ma upozorňuje, že v ženskej osade niet vôbec mužov a že by aj Roosvelt mal vedieť , že práve Nemci zaviedli zákon na ochranu rasy.

Zásobovanie pracuje tými istými kótami ako v Ríši. Ťažko a veľmi ťažko pracujúci majú zvýšené prídely. Všetci Židia vyhlasujú, že sa s nimi zaobchádza spravodlivo a v každom ohľade ľudsky a keď vôbec pokladajú niečo za nespravodlivé tak len to, že tu

EŠTE NIE SÚ VŠETCI ŽIDIA Z EURÓPY.

A jeden zo Židov s ktorým so hovoril vyhlásil: Za tohto predpokladu musím vám otvorene povedať , že nám je ľahko zmieriť sa s naším životom a ja, ktorý som prv žil v Palestíne, tvrdím dokonca, že sa náš tunajší život len príjemne odlišuje od divého konkurenčného boja s ktorým som sa tam stretol.

Text pod obrázkom:

Židovky z Bystrice, Levoče, Kežmarku, atď. ktoré už štyri mesiace sú preč zo Slovenska. Tak to vyzerá v novom židovskom tábore. Židovky nevyzerajú tak, akokeby trpeli núdzu, alebo akokeby boli mučené. (Foto Fiala)

Pozn. č.1.: medzery v texte _ _ _ sú preto, lebo som nedokázal prečítať čo tam bolo napísané.

Pozn.č.2:

Tu vyvstávajú otázky?

Veril tomu autor čo písal?

Koľko bolo takýchto článkov?

Bolo to na objednávku?

Kto bol ten autor, bolo to skutočné meno, či pseudonym?

A čo sa s ním stalo po roku 1945?

Dovetok.

Obracia sa vám z vyššie prečítaného žalúdok? Nuž a vieme my dnes vzdelaní, rozhľadení či to čo počúvame dennodenne v televízii, rozhlase, čítame v novinách je pravda alebo propaganda- teda šírenie nepravdy?

Nepozastavia sa v budúcnosti naši potomkovia nad tým, čím nás kŕmili masovokomunikačné prostriedky a nezostanú v nemom údive, že my sme tomu aj verili?