Jozef Čahy

Pozn. na úvod: Poliaci s malým p je písané úmyselne v nadpise aj ďalej v texte.

Pred pár dňami navštívil slovenský politik Danko, zároveň predseda parlamentnej strany SNS, hlavné mesto Ruska – Moskvu. Neviem prečo tam išiel- teda myslím si, že viem ale o tom inde.

Čo bolo na tejto ceste zaujímavé bolo Dankovo vyhlásenie, že ho poľská strana nepustila do svojho vzdušného priestoru a teda musel ísť cez iné „spriatelené“ krajiny ako Nemecko. Naopak poľská strana vyhlásila, že to nie je pravda.

Nuž neviem ako to bolo, neviem či Danko klamal ale pokladám za Dankovu verziu za veľmi pravdepodobnú a tiež predpokladám, že prečo asi poľská strana nepustila slovenský let cez svoj vzdušný priestor. Lebo Moskva, Rusi a Putin. Nuž Poliaci nemajú radi Rusov majú s nimi údajne zlé historické skúsenosti. Naopak my s národom poľským máme tie najlepšie skúsenosti a ešte lepšie vzťahy. A aké majú poliaci s nami skúsenosti či aké majú s nami vzťahy? Prekvapilo niekoho, že ako to, že nám štát s ktorým máme tie najlepšie vzťahy, sme s nimi spoločne v Európskom zväze demokratických štátov neumožni prelet do Ruska? A ak aj majú poliaci nevybavené účty z minulosti s Rusmi tak bol to (mohol to byť) naozaj dôvod na neumožnenie preletu? Nie je to zvláštne, nie je to neslušné alebo nie je to rovno chrapúnstvo v poľskej stany?

Nechajme bokom to čo poliaci spravili a aké mali pohnútky ( ak to teda vôbec spravili a teda si Danko nevymýšľal). Zaujímavejšia bola reakcia slovenským médií a slovenskej verejnosti a síce miesto toho aby sa zastali slovenského politika a odsúdili poľskú stranu tak naopak odsúdili Danka, pripomenuli mu všetko možné a častovali ho (aspoň) na sociálnych sieťach všetkými možnými prívlastkami kde – ožran- bolo z tých slušnejších. Svoje dostali aj samozrejme zlí Rusi a vyjadrenia ako vrahovia, fašisti a – ani neviem aké boli úplne samozrejmé. Naopak poliaci z toho odišli s čistým štítom, a boli to práve poliaci ktorí- aspoň podľa väčšiny našich médií zachraňovali česť Slovenska, Slovákov, EÚ a vlastne celého demokratického sveta.

Nuž naozaj sú tí poliaci tí praví ktorí môžu zachraňovať kožu na slovenskej tvári?

Posvieťme si na ich vzťah k Slovensku s Slovákom.

Skúsme najprv trochu histórie.

Nechoďme ďaleko, stačia roky pred II WW. Vládol tam Pilsudský- vojak ktorý za výdatnej pomocou Britov porazil Červenú armádu pod vedením Tuchačevského (neskôr popravený) v tzv. zázraku na Visle. Po tejto bitke a rôznych turbulenciách v Poľsku sa stal diktátorom a veľkým kamarátom Hitlera ktorý po smrti Pilsudského sa zúčastnil na pohrebe ( bol to symbolický pohreb konaný v Nemecku). Spomínam to len preto, že so silnejším (tu Nemecko) sa nielen poliakom oplatí spolupracovať. Poľsko sa zúčastnilo aj na tzv. Mníchovskom diktáte, keď zástupcovia Poľska (spolu s Maďarskom) sedeli za dverami a čakali čo sa im ujde. Nuž čo očakávali poliaci? Nič menšie ako kus Slovenka a síce- Oravu, Kysuce, Liptov a Spiš. A teda ústami p. Becka citujem: „Poľsko z vlastnej vôle vyhlasuje, že odteraz spája svoj osud s osudom Nemecka… Poľská vláda vyhlasuje, že sa viac necíti byť viazaná akýmikoľvek záväzkami voči Československu a pripomína svoje prianie ustanoviť spoločnú hranicu s Maďarskom.“ Bolo to po podpísaní vojenského paktu medzi Nemecko a Poľskom  v roku 1934.

Napokon sa im sen o spoločnej hranici s Maďarskom nesplnil (ale vieme mi, že o tom stále nesnívajú ? ) ale uchmatli si aspoň kúštik a to práve po Mníchovskom diktáte ( 30 september 1938) keď vojensky napadli bývalú ČSR. Stalo sa to 25. novembra 1938 dopoludnia -citujem Wikipédiu- zahájila Samostatná operačná skupina „Sliezsko“ poľskej armády vstup do oblasti Čadce, stráženého zosilnenou obranou česko-slovenskej armády. Nastali urputné ústupové boje so zapojením delostrelectva a bombardérov. Ďalší deň bola oblasť obsadená poľským vojskom. K podobnému stretu došlo v blízkosti Javoriny. 30. novembra 1938 bol podpísaný delimitačný protokol. Česko-Slovensko stratilo na Slovensku územie o celkovej rozlohe 226 km² so 4280 obyvateľmi. Poľské úrady začali na anektovanom území vykonávať násilnú asimiláciu obyvateľstva. Poľština bola zavedená ako jediná úradná reč a príslušníci slovenskej inteligencie boli z územia vysídľovaní.

Je dobré si toto zapamätať totiž keď nemecké vojská obsadzovali Sudety tak sa proti nim nepostavila armáda ČSR- bolo to predsa dohodnuté. Naopak Poľsko nemalo ani toľko zdržanlivosti aby slušne počkalo na Viedenskú arbitráž (2. november 1938) ako Maďarsko. Poznamenám, že vtedy ešte existovala je jure ČSR (Slovenský štát vznikol až 1.marca 1939). Takže ak si dáme dokopy dve a dve tak z uvedeného vyplýva, že II WW sa začala nie napadnutím Poľska nemeckou armádou1 septembra 1939  ale napadnutím Slovenska Poľskom trištvrte roka pred tým.

Po II WW keď Poľsko získalo územie bývalého Nemecka na východe sa v Poľsku ocitli aj Slováci- a tu si dovolím citovať tajomníka Spolku Slovákov v Poľsku p. Molitorisa :

Politika medzivojnového Poľska vo vzťahu k menšinám bola tvrdá. Habali slovenskú literatúru, dokonca aj kalendáre zo Spolku svätého Vojtecha, kde mali mesiace poľské aj slovenské pomenovanie. V 50. rokoch tu bolo podľa deklarácie pri podávaní žiadostí o občianske preukazy 15- až 20-tisíc Slovákov. Potom národnosť úplne zmizla z občianskych preukazov a ľudia ju neuvádzali ani pri sčítaní obyvateľstva. Prvýkrát bola jeho súčasťou až v roku 2001. Kedysi sme mali slovenské školy, dnes sa slovenčina vyučuje len ako voliteľný predmet a vláda nám napriek medzinárodným záväzkom neposkytuje učebnice, metodickú podporu, didaktické pomôcky a možností ďalšieho vzdelávania učiteľov. Všetko však deklaruje a správy pre Radu Európy vyzerajú krásne, ba až nádherne… Škoda, že na Slovensku nejestvuje úrad, ktorý by sa venoval dodržiavaniu práv Slovákov žijúcich v blízkom okolí.“

Ešte doplním- možno si pamätajú čitatelia ako Poliaci nedovolili ani len zavesiť pamätnú tabuľu hercovi Dočolomanskému na jeho rodný dom v slovenskej dedine ktorá patrí Poľsku-Nedeca.

A teda k Dankovej ceste.

Nemala sa slovenská verejnosť a aj médiá masovo postaviť za Danka a odsúdiť poľský postoj?

Nemali poľský postoj odsúdiť všetky politické strany?

Nebola toto vhodná príležitosť na poukázanie poľskej politiky voči slovenskej menšine žijúcej v Poľsku?

Predstavte si ten krik, keby si toto Slovensko dovolilo voči napr. takému Maďarsku.

Predstavte si, žeby sa takto správalo Slovensko k svojim menšinám. To by sa v Bruseli ukričali k smrti.

Alebo si predstavte, žeby poliaci odmietli prelet Trumpovho lietadla cez svoje územie ak by šiel na stretko z Putinom.

 Vyvstáva otázka: ako to je možné, že sa Slováci takto zle správajú k svojim súkmeňovcom ? Ako to, že sa unisono nepostavili na stranu Danka (nech už je akýkoľvek)? Nuž Slovákom chýba národné povedomie, chýba nám znalosť slovenskej histórie, naopak si dokážeme pri každej príležitosti sypať popol na hlavu a sa ospravedlňovať kadekomu za kedečo. A ako sa to dá zmeniť? Nuž iba výučbou v školách. Ale zabudnime na výučbu v školách k národnému povedomie, totiž pokiaľ budeme mať ministra ktorému záleží na tom aby si mohli žiaci na vysvedčeniach vyberať príslušnosť k pohlaviu a pokiaľ si premiér Slovenska neuvedomí, že najdôležitejší ministerský post je ministerstvo školstva, tak sa napokon asi aj dočkáme a splní sa Beckov sen- spoločná hranica Poľska a Maďarska.