Tak teda aké sú predpoklady, že sa sa Trump stretne s Putinom. Nuž v prvom rade očakávam, že demokrati v kongrese otvoria otázku prozápadného smerovanie USA a cestu Trampa do Moskvy náležite odsúdia. Mohli by byť aj nejaké demonštrácie mimovládok- hop- vlastne mimovládky v USA nie sú.
Takže predpoklad, že sa tí dvaja dohodnú je ten, že obaja budú spokojní.
Pripomeňme si nejaké medzinárodné dohody podpísané k spokojnosti oboch strán.
Čo takto Mníchovská dohoda 30 IX 1938 (niektorí zadubenci to stále vlajú Mníchovská zrada).
Tak tu sa dohodli GB, F, I, a G na tom, že jednoducho Sudety pôjdu preč. Výborná dohoda- spokojní nielen všetci štyria ale aj nadržaní psy za dverami a síce Poľsko a Maďarsko. Totiž v Mníchovskej dohode sa myslelo aj na nich a výsledok bol Prvá a druhá Viedenská arbitráž ( v angličtine AWARD- nuž aké príznačné)
Pripomeňme si túto udalosť: Camberlain, Daladier, Hitler a Mussoliny
A prečo tam sedeli za dverami. V Mníchovskej dohode sa totiž myslelo aj na tých dvoch- Poľsko a Maďarsko a síce, že si „územné spory” rozumej územné nároky vyriešia krajiny medzi sebou.
Poľsko bolo nedočkavé, nečakalo ani na nejakú arbitráž totiž hneď vtrhlo na územie bývalej ČSR a obsadilo pár km 2. Takže pozor znalcovia histórie- nie Slovenský štát vierolomne zaútočil na Poľsko ale Poľsko predtým zaútočilo na našu krajinu.
Pripomeňme si tieto udalosti:
dopoludnia zahájila Samostatná operačná skupina „Sliezsko“ poľskej armády vstup do oblasti Čadce, stráženého zosilnenou obranou česko-slovenskej armády. Nastali urputné ústupové boje so zapojením delostrelectva a bombardérov. Ďalší deň bola oblasť obsadená poľským vojskom. K podobnému stretu došlo v blízkosti Javoriny. 30. novembra 1938 bol podpísaný delimitačný protokol. Česko-Slovensko stratilo na Slovensku územie o celkovej rozlohe 226 km2 so 4280 obyvateľmi. Poľské úrady začali na anektovanom území vykonávať násilnú asimiláciu obyvateľstva. Poľština bola zavedená ako jediná úradná reč a príslušníci slovenskej inteligencie boli z územia vysídľovaní.
Takí sú to teda títo poliaci kamoši. A aby sme teda celkom otvorili oči tým čo nie sú zrovna zbehlí v dejepise tak pripomeniem, že:
26. I.1934 bola podpísaná zmluva o vojenskej spolupráci medzi Poľskom a Nemeckom. Tiež obojstranne výhodná a na margo tohto „úspechu” dňa 28. septembra 1934 Piłsudskeho Poľsko ústami svojho ministra zahraničných vecí Józefa Becka zvestovalo celému svetu: „Poľsko z vlastnej vôle vyhlasuje, že odteraz spája svoj osud s osudom Nemecka… Poľská vláda vyhlasuje, že sa viac necíti byť viazaná akýmikoľvek záväzkami voči Československu a pripomína svoje prianie ustanoviť spoločnú hranicu s Maďarskom.“
Nuž vždy sme vedeli s kým sa kamošiť.
A tu sú šťastní aktéri: Pilsudský a Goebels.
Ešte v rámci dohôd win-win pripomeniem už spomínané arbitráže – najlepšie mapkou (prvá Arbitráž- 2.november 1938, druhá arbitráž: 30.august 1940)-:
24 august 1939: Molotov-Ribentrop
A aby bol výpočet „úspešných” dohovorov a vzájomne výhodných medzištátnych zmlúv ta sa samozrejme nemôže vynechať známa to vierolomná dohoda medzi dvomi „arcilotrami” Hitlerom a Stalinom ktorú si odskákali mieruchtiví Poliaci.
Pripomeniem mapu Poľska pred delením. Za pozornosť stojí národnostné rozdelenie vtedajšieho územia Poľska. Ak sa lepšie pozriete tak na západ od hranice neboli žiadny Poliaci- a to im potom daroval zlý Stalin. A zas tam kde končí poľské osídlenie na východe a začína ukrajinsko- bieloruské – mimochodom to je ca. hranica tzv.: Curzonovej línie- alebo hraníc dohodnutých vo Versailles. Takže ti malo končiť Poľsko. Nuž ale ulakomili sa na kus ruského územia. A Stalin po dohode s Hitlerom- šiel- čuduj sa svete len po túto líniu. Aký dobrák (alebo babrák?).
Dohoda Molotov vyhovovalo obom stranám a nasledovala po neúspešnom dlhotrvajúcich rokovaniach medzi ZSSR, Francúzskom a Veľkou Britániou o vejenskej pomoci. A dohoda stroskotala na kategorickom nesúhlase Poľska ktoré nesúhlasilo, aby sa v prípade pomoci ZSSR Francúzsku po napadnutí Nemeckom presúvali vojská ZSSR cez územie Poľska. ( to ste netušili)
Ak perličku spomeniem fakt, že obe krajiny potrebovali zúfalo – rovnako Stalin ako Hitler mať dohodu podpísanú a keďže nebola žiadna „horúca” linka medzi Berlínom a Moskvou tak Nemecko poslalo návrh zmluvy – poštou! na adresu: Pán Stalin Moskva!!!! Prosím toto som si nevycucal z prsta ale to spomína Henry Kissinger vo svojej knihe: Umenie diplomacie. Len podotknem, že list našiel adresáta a asi tušíte, že zmluva bola úspešne podpísaná.
Tu je ten slávny okamih:
Takže, zmluvy sa podpisovali a nemali ani cenu papiera na ktorej boli napísané.
Menili sa hranice podľa to ako si momentálne silnejší želal.
Takže načo vôbec boli takého zmluvy? Nuž na to aby sa vedelo aká bola aktuálna situácia v momente podpisu zmluvy.
Celá debata | RSS tejto debaty