Jozef Čahy

Jestvujú dva pohybové zákony ktoré sa dajú vztiahnuť aj na správanie sa ľudí, či ľudských spoločenstiev. Je to zákon zotrvačnosti a zákon akcie a reakcie.

Ak by sme to dali do súvisu s ľuďmi, tak môžme napísať. Prvý pohybový zákon: ľudia si žijú v pokoji a mieri pokiaľ pokiaľ tento pokoj im nenarušia iní ľudia. Alebo, tretí pohybový zákon: akýkoľvek nepriateľský počin jednej skupiny ľudí voči inej skupine ľudí, vyvoláva nepriateľský počin tejto skupiny voči prvej skupine.

Nik z nás nepochybuje, že ak mi sused na prehodí smeti cez plot tak ma to nenechá chladným a moja reakcia nenechá na seba dlho čakať.

Podobné je to aj s chorobami. Ak od rána do večera sedíme pred telkou a popritom sa kŕmime svinstvami z našich supermarketov tak zas reakcia v podobe osprostenia, obezity a všetkých možných chorôb bude následok.

Podobne je to aj s vojnami, genocídami či masakrami.

Niekedy je však vhodné príčiny masakry zamlčať, prehliadnuť alebo jednoducho zatajiť. Závislé to od toho ktorá strana vysvetľuje okolnosti alebo jednoducho ktorá strana je na konci dňa víťazom.

Veď ako by sa vysvetľovali Lidice ak by v konečnom dôsledku Červená armáda neporazila Wermacht. A príčina Lidíc je všeobecne známa-a síce- atentát na Heindricha. Samozrejme aj ten mal svoju príčinu- a síce-chorobná ambicióznosť Beneša a jeho snaha pred Londýnom zakryť kolaboráciu Čechov s Nemcami. A napokon aj to malo svoju príčinu… Atď.

Viď: Sú Česi iní ?

Prosto nekončiaca reťaz  udalostí, alebo násilie plodí len a len násilie.

Alebo kto dnes vie aké boli príčiny vypálenia Kľaku či Tokajíku. Pripomína sa dnes (keďže sme na strane víťazov), že boli to partizáni ktorí ako prví začali vraždiť slovenských občanov nemeckej národnosti?

 Viď: Zločiny spáchané povstaleckou armádou a partizánmi

Či konflikt: Izrael vs. Palestína. Kto je na vine, kde sú príčiny?

Viď: Izrael proti Palestíne. Príčina nenávisti.

  A teraz k Srebrenici.

Srebrenica je (bolo) pokojné asi 30-tisícové mesto medzi Srbskom a Bosnou. Pred juhoslovanskou tragédiou tam žili v mieri moslimovia (Bosniaci) a kresťania (Srbi) Srbov bolo do 10-tisíc (asi ako u nás v Leviciach, či Nových Zámkoch Slováci so Slovákmi maďarskej národnosti).

Po začiatku vojny – rok 1991 Srbi z prevažne moslimskej Srebrenice Srebrenicu opustili po vraždách a násilnostiach páchaných moslimami na Srboch.

Etnická mapa Bosny a Hercegoviny je pestrá a v krajine sú dediny srbské, bosniacke a chorvátske. Viď mapa (opisované udalosti sa odohrali a najvýchodnejšom cípe s svetlozelenou farbou):

 Aby sa v meste nastolil poriadok (po vyhnaní Srbov) tak tam prišli jednotky OSN pod vedením Holanďana Karemansa. Tí mali dohliadať na pokoj v meste, kde skutočnú moc a poriadok zabezpečovali moslimské vojenské jednotky pod vedením Nasera Oriča.

Tu treba pripomenúť, že jednotky OSN neopúšťali brány mesta a – veselo obchodovali s drogami a zaoberali sa kupliarstvom (zrejme nie všetci). A nepúšťali sa do nijakých sporov s bojom ošľahanými moslimami ktorí vyrážali na „trestné“výpravy proti Srbom. Počas týchto výpadov (prebiehali v druhej polovici roku 1992) bolo vypálených 192! Slovom stodeväťdesiatdva srbských dedín. Muži boli povraždení, ženy znásilňované a zabíjané a mladé Srbky privádzané za účelom kupliarstva do Srebrenice. Toto uviedol  práve Karemas pre súdom v Haagu keď sa vyšetroval Mladičov prípad. Nuž a jednotky OSN o tom vedeli. Vedelo sa všeobecne čo sa deje za bránami mesta, no nič sa s tým nespravilo. Žiadna odozva, žiadna snaha o zabránenie zverstiev.  Počet doložených zavraždených Srbov počas týchto trestných výprav je tritisíc štyristo. Nedoložených- podľa srbskej strany viac ako desať tisíc. Nuž a toto všetko sa dialo na konci dvadsiateho storočia v civilizovanej Európe takmer pod patronátom jednotiek OSN.

Toto bol priamy popud následných udalostí- a síce známej masakre v Srebrenici, kde jednotky generáma Mladiča zabili či zavraždili (vyberte si) do osem tisíc Moslimov a jednotky OSN sa zas len prizerali.

A ako to skončilo.

O zverstvách Srbov sa všeobecne vie a Mladič dostal doživotie.

Orič bol vo vyšetrovacej väzbe tri roky a odsúdili ho na dva roky, takže ho hneď prepustili. Teraz podniká a medzitým dostal najvyššie vojenské vyznamenanie od štátu Bosna a Hercegovina. Ešte raz: najvyššie štátne vyznamenanie.

Dalo sa Srebrenici zabrániť?. Dalo sa zabrániť vraždeniu Srbov? Dalo sa zabrániť vojne? Vojne v Juhoslávii? Vojne na Ukrajine? Vojne v Palestíne? Druhej svetovej vojne?

Zabránilo by sa Srebrenici ak by bola verejnosť informovaná o Oričových zverstvách?

Zabránilo by sa vtrhnutiu ruských vojsk na Ukrajinu ak by bola svetová verejnosť informovaná o zverstvách ktoré roky páchala ukrajinská armáda na svojich ukrajinských občanoch ruskej národnosti?

Nuž ako to je v trestnom práve? Ak neohlásiš vraždu si rovnako vinný ako by si ju spáchal?

A nie sú novinári teda rovnako vinní za vojny a krviprelievania, masakre rovnako ako politici, či vojaci?

Poznámka na záver:

Keď si kladieme otázku čo bola príčina, tak si treba položiť otázku- aký je (bol) cieľ. Aký bol cieľ očierniť pred európskou verejnosťou Srbov a urobiť z nich vrahov a násilníkov?  Nebola to  náhodou príprava na bombardovanie Belehradu a následne na vznik štátu Kosova kde akoby náhodou sa vybudovala americká vojenská základňa ?

A otázky o príčinách a o cieľoch si môžme položiť aj o iných konfliktoch či o iných udalostiach (Sýria, Ukrajina, Jemen, Palestína…)

 Vie niekto z čitateľov tohto príspevku, že v roku 2022 skončila krvavá vojna na území Etiópie v výsledkom  pol milióna mŕtvych? Alebo to je už moc ďaleko? Aká príčina, aký cieľ?

A bude si niekto klásť takéto otázky ak takéto otázky nekladú tí ktorí si ich majú klásť a síce novinári? Prečo ich nekladú novinári? Nie je to náhodou preto, lebo aj oni sú iba zamestnanci majiteľov masovokounikačných prostriedkov a majú doma rodiny či na krku pôžičku a tak sa správajú podla hesla: koho chlieb ješ toho pieseň spievaj.

Poznámka č. 2:

Zdroj: Prelude to the Srebrenica genocide.

Dá sa stiahnuť ako PDF na internete. A poponáhľajte sa aby to niekto nestiahol z internetu skôr ako sa to podarí vám.

A dovetok.

Koľkí, z tých ktorí si toto prečítajú uveria tomu čo píšem, že je pravda?

A koľkí si dajú tú námahu a si to overia?

Nuž, vravím: takmer nik.

A prečo?

V stádových živočíchoch (a aj človek je stádový živočích- aj keď spoločenský znie trochu lepšie) členovia stáda reagujú na informácie podávané rôznymi členmi stáda podľa toho kto tie informácie podáva. Ak informáciu o tom, že nablízku je lev podáva nízko stojací člen stáda tak si tú informáciu nik nevšimne ( a môže to mať fatálne následky). Ale ak informáciu o levovi podá vodca stáda tak sa dá stádo na útek.

A preto aj my ľudia počúvame tých ktorí stoja na spoločenskom (pomyselnom) rebríčku vyššie ako my a novinárov považujeme chtiac nechtiac za vyššie postavených ako sme my a tak slovo novinára má určite väčšiu váhu ako moje, či vaše a preto je dôležité aby práve novinári (nehovoriac o politikoch) nás aspoň informovali, keď už nás dennodenne klamú.

Alebo to chcem moc?