Jozef Čahy

Kde bolo tam bolo, bola raz jedna „táto krajina“ a v tejto krajine (na rozdiel od iných „krajín“ ktoré mali svoje meno) bola kráľovná ktorá bola garantom dodržiavania práva a spravodlivosti. A právo a spravodlivosť platilo pre každého bez rozdielu či už bol premiér, či minister, či premiér a minister alebo dokonca premiér a minister a minister.

     Nuž a v tejto krajine žila-nežila jedna obyčajná žienka ktorá si z lásky zobrala muža s ktorým splodila dve deti. Žili si šťastne v malom bytíku v malej mestskej časti malého hlavného mesta tejto malej krajiny.

     Žili si šťastne a boli by možno aj šťastne dožili svoj obyčajný život keby neboli mali tak radi svojich dvoch synov ktorým nevedeli dať to čo mali deti iných rodín.

Pokiaľ boli synovia ešte menší, tak sa uspokojili so šatami a topánkami od susedov, známych, s vecami z druhej ruky ale ako začali chodiť do školy tak sa tieto veci –nie zrovna najnovšie  síce nestali zdrojom posmechu spolužiakov ale neboli zrovna ani zdrojom závisti. Zdrojom závisti nebolo ani to, že keď išli na prvý lyžiarsky tak oni nemohli ísť lebo ich rodičia-matka bola kuchárka a otec pomocný robotník na stavbe- si to jednoducho nemohli dovoliť. Nepridalo im ani to, že počas hroznej choroby ktorý na tento svet zoslal sám najvyšší vládca Pfizer otec stratil prácu.  Aj matka, ale jesť  a bývať sa muselo a peniaze neboli. A ani deti nechodili do školy ale múdra kráľovná všetko zariadila tak, aby deti neostali nevzdelané tak zaviedla aj s najmúdrejším priemerom Tejto Krajiny vyučovanie doma. Volali to dištančné asi preto, lebo sa to dištancovalo od akejkoľvek logiky a zdravého rozumu.

      Avšak chyba lávky-na dištančné vyučovanie potrebujete aj dištančné pomôcku – a síce  počítač a ten veru v tejto domácnosti nebol. Jednoducho na to nebolo. Bolo síce na cigarety a pivo pre otca-prepáčime mu to pri všetkej úcte k jeho mozoľom, bol to predsa len obyčajný človek- ale na počítač jednoducho nebolo.

     Avšak v tejto dokonalej spoločnosti kde sa v prvom rade myslí na dobro obyčajných ľudí a nie na zisky nadnárodných či šmelinárskych spoločností im pomohlo samo nebo. Teda skoro samo nebo. Bol to anjel. Nie síce z neba ale bol to dobrý anjel- teda jeho zástupca na zemi, ktorý im poskytol spotrebný úver na kúpu počítača aby  školopovinné deti v hanbe a havne sprosté neostali. A deti boli šťastné a šťastie pociťovali aj rodičia. V rámci možností.

     Nič však netrvá večne a po prehrmení najstrašnejšej choroby aká kedy kvárila svet ktorá bola taká zákerná, že sa muselo ísť na povinne na test aby sa zistilo či ju vôbec niekto má, sa otec mohol vrátiť do práce fúriky tlačiť a matka sa mohla vrátiť do kuchyne aby mohli splácať spotrebný úver, lebo dobrý anjel bol fakt dobrý a dal im odklad.

     No nič nebolo už také ako predtým.

      Kuchyňa do ktorej sa chcela vrátiť matka už nebola- majiteľ medzitým skrachoval a otec nemohol už na stavbe ďalej fúrikovať lebo na stavbe už fúrikovali robotmíci z krajiny kde síce ńemali kráľovnú ale kráľa- šaša a jeho krajina bola napadnutá samým diablom Sutinom. A jeho poddaní – keďže nekonečne milovali aj vládcu a aj krajinu v ktorej vládol- sa rozhodli bojovať  za slobodu práve tým fúrikovaním v okolitých krajinách aby tieto krajiny mali vyššie HDP a mohli viac pomáhať tejto ťažko skúšanej krajine na okraji.

     Nuž a otec bol nešťastný, jeho miesto bolo obsadené a o jeho odbornosť sa netrhal nikto a tak cigarety a pivo bolo jediné čo v ňom vyvolávalo príjemné spomienky na šťastné časy keď do práce chodil. Nuž a postupne toho piva bolo stále viac a viac a rečí jeho ženy, že už by bolo načim aj nejakú robotu si nájsť ho dožierali tiež stále viac a viac a tak sa veru pošmykla jeho chlapská ruka raz dopadla na jeho dobrú ženu –matku jeho detí. A ruka sa šmýkala stále viac a viac a dno pohárika videl stále častejšie. Napokon aj deti sa netešili toľko z počítača jednak už konečne chodili do školy a ich spolužiaci mali teda onakvejšie počítače ako oni doma a navyše ich počítač sa musel splácať a veru nebolo z čoho.

     Napokon sa šťastný rodinná idylka sa kázala ako nie veľmi šťastná.

Dobrý anjel si prišiel nielen pre počítač ale aj pre byt, otec prišiel nielen prácu ale napokon aj o slobodu a matka sa ocitla v útulku pre týrané ženy (na všetko myslelela dobrá kráľovna tejto Krajiny)

     Žena však – ako sa hovorí vydrží viac ako dva páry volov- tak sa napokon vyhrabala z tejto kaše. Robotu si našla a mohla si dovoliť aj platiť ubytovňu kde žila so svojimi školopovinnými deťmi a keď už ten starší už chodil na brigády tak priniesol domov  aj nejakú tú korunu. Našťastie sa držal od cigariet a alkoholu ďaleko.

     Nuž a žena bola príčinlivá a v doma v malinkej kuchynke – možno spoločnej- po nociach piekla koláče- bolo to jediné čo vedela a predávala komu bolo potreba. A tak, ako táto krajina mala dobrú kráľovnú tak aj táto mestská časť mala dobrú starostku- proste v tejto krajine dobrosť prekvitala mohla sa kľudne volať  Dobroslavovô, nuž a táto naša obyčajná žena sa rozhodla opáčiť šťastie a nabrala odvahu a ju išla požiadať  (dobrú starostku) o sociálny byt. No a naša dobrá starostka- čuduj sa svete- jej ponúkla aj prácu a aj byt. Byt a práca boli v jasliach. Nebol to síce byt veľký, no im sa zdal rovno ako manna z neba. Ani plat nebol veľký- zlé jazyky tvrdia že kuchárky zarábajú 350 e v čistom- ale kto by tomu veril- takýto hoax tu môžem napísať len preto lebo neohrozený lovec hoaxov zarábajúci desať krát viac už nie je ani lovec a ani neohrozený.

Nuž a táto pani – matka-kuchárka bola príčinlivá a vypekala pre kadekoho –široko-ďaleko.

       Vypekala pre učiteľky, rodičov dokonaca aj starostke keď sa vydávala dcéra  jej napiekla koláče za päť korcov (plechov).

Nuž a peniažky sa kopili. Snáď si nemyslíme, že to robila zadarmo. Mala kde. Kuchyňa škôlky bola obrovská a objednať o pár desiatok kilov múky nebol problém. Rozpočet škôlky to zniesol a aj riaditeľka to znášala dobre (teda trpela) dokonca jej aj prihadzovala kšefty. Dobre si žila naša kuchárka s deťmi, koláče boli dobré a stáli za to, a aj dosť.

     No došiel na psa mráz a došlo aj na našu milú kuchárku. Na úrad prišlo oznámenie o protispoločenskej činnosti od bdelého občana- a síce nielen samotnej kuchárky ale aj starostky a riaditeľky.

     Ako som spomínal na začiatku, kráľovná vládla spravodlivo v krajine kde vládla spravodlivosť- nuž a teda  dokedy si myslela kuchárka že môže beztrestne okrádať tento štát?

      A tak sa toho chytil kadekto-NAKA, polícia a miestne progresívne úderky.

Nuž ale chyba lávky. Nedostalo sa to ani pred súd a ani do novín.

Dôvod? Po dôkladnom vyšetrovaní sa zistilo, že milá kuchárka koláče piekla v byte- vlastnom, teda obecnom a múku si kupovala- čuduj sa svete priamo v pekárňach. Blok síce nemala ale doklad o tom bol v pekárňach. Teda veľa dokladov. Nuž cvakli zuby spravodlivosti naprázdno, ešte že ju neprišli zatknúť o polnoci ozbrojeným komandom. A nevyvalili jej dvere. Škoda.

     Nuž žeby predsa sa v tejto krajine našiel niekto kto nekradne a žije čestne, kto nezneužíva svoju funkcia a neprilepší si nejakou tou drobnou krádežou?

     Nuž tešili by sme sa predčasne. Predsa sa našiel paragraf na túto rozvracačku našej demokracie. A síce si niekto spomenul a si položil otázku- ešteže že sú u nás ľudia bdelí – zdaňovala táto pani príjem ktorý obdržala za tieto koláče? Mala licenciu – živnosť- na takúto činnosť? A nerobila tieto koláče náhodou na plyne z krajiny diabla aby tak zvýšila závislosť tejto krajiny od tohto neekologického nešváru?

     Nuž na každú sviňu sa varí voda a ja verím, že aj na vierolomnú riaditeľku a starostku sa nájde paragraf. Nenecháme si predsa našu krehkú demokraciu, právo a spravodlivosť rozvracať takýmito rozvracačmi.

       Nuž a milé deti, poučenie ktoré z toho plynie, ak niekedy v budúcnosti sa vám bude zdať, že váš život nie je práva najľahší tak si povedzte: a mám ja nejaký iný život? Je to život môj a ako si ho urobím taký bude. A keď si poviete, že sa snažíte ako najviac viete a nič? Nuž buď sa snažíte málo alebo ste netrpezlivý. Viete hovorí sa : človeče pomôž si a aj Boh ti pomôže. Alebo tiež sa hovorí: viete čo sa stane ako nebudete robiť nič? Nič!

     A ešte jedno poučenie milé deti: vždy, vždy sa správajte čestne. Možno sa zrovna nedostanete za odmenu po smrti do neba ale určite sa nedostanete počas života do basy.

     Nuž a milí dospelí, toto nie je rozprávka ale skutočný príbeh , kuchárka, riaditeľka a starostka miestnej časti reálne existujú.

     Takže tak a dobrú noc a hajde do postieľok.