Jozef Čahy

Dôležitá poznámka na úvod:

Táto problematika je veľmi komplikovaná a prakticky každá strana má

svoj vlastný výklad a svoju pravdu (napokon ako na všetko).

Nižšie uvedené riadky prosím berte skutočne ako iba veľmi stručný

prehľad a každému odporúčam aby si sám naštudoval daný problém,

lebo to čo ti prezentujem je iba a len môj názor ktorý je pochopiteľne

osobný.

Kto žne vietor, žne búrku. Kto by nepoznal toto metaforické príslovie.

Ale kto v Izraeli je ten kto seje a kto je ten kto žne?

Je Izrael ten kto sial teror a teraz iba zožína plody svojej práce?

A ak to je Izrael kto seje a teda Izrael je agresor tak ako to je možné, že nás

o tom doteraz naše mienkotvorné médiá neinformovali.

A my sme teraz všetci prekvapení, že ako to je možné, že tam zlí Palestínci

vraždia dobrých Židov?

Nuž mnohému sa dá predísť ak sa o tom všeobecne vie a všeobecne sa

o tom vie ak sa o tom informuje.

Možno by sa dalo predísť aj vojne Ruska proti Ukrajine ak by naše médiá

v predstihu informovali verejnosť pri nadšenom rozširovaní NATO smerom na

východ, že pozor nerobme to, my sme predsa sľúbili niečo iné (viď:

O rozširovaní NATO, alebo o vierolomnosti Západu).

A možno by sa dalo predísť napadnutiu Izraela zo strany Hamasu ak by.

Ak by čo?

Ak by napríklad Izrael počas Šesťdňovej vojny v roku 1967 nezačal

okupovať Západný breh Jordánu a Pásmo Gazy vrátane Východného

Jeruzalema, ktorý bol následne pripojený k Izraelu?

Alebo ak by Izrael rešpektoval rozhodnutia Valného zhromaždenie OSN ktoré

opätovne potvrdilo neodňateľné práva palestínskeho ľudu na sebaurčenie,

národnú nezávislosť, suverenitu a návrat utečencov do vlasti?

Alebo možno by sa dalo predísť terajšiemu bezuzdnému vraždeniu Židov ak

by sami Židia bezuzdne nevraždili Palestínčanov?

Židia teda vraždili bezuzdne Palestínčanov? A teda ako to, že o tom nebola

a ani nie je v našich slobodných médiách – týchto strážcov demokracie – ani

zmienka?

Takže dve strany problému alebo dve zúčastnené strany. A síce Izrael a Židov

a Palestínu a Palestínčanov.

História vzniku štátu Izrael.

– Prvá zmienka o Židoch (Hebrejcoch) je práve v Biblii.

-Mojžiš – egyptské zajatie, autor piatich kníh Starého Zákona, prechod

Červeným morom, 40 ročné putovanie po púšti, desať Božích prikázaní …

-Saul (11 stor. p. n. l.) – prvý kráľ Izraela – ten ktorý bojoval proti Filištíncom.

-Šalamún (9 stor. p. n. l.) – za jeho vlády sa postavil Šalamúnov chrám ktorý

bol zničený niekoľko krát, prvýkrát ho zničili Babylončania.

-V 5 stor. p. n. l. vzniká židovské náboženstvo – judaizmus a počas tohto

obdobia tzv. babylonské zajatie vniká prvá diaspóra Židov a síce

v Mezopotámii a zaniká – navždy – Izraelské kráľovstvo, keď je územie

Palestíny postupne pod nadvládou Babylončanov (Asýrčanov), Grékov

(Alexander Macedónsky), Egypťanov (Kleopatra), Rimanov (Ježiš Kristus).

-V rokoch cca 150 p. n. l. až 60 n. l. sa znovu vytvorilo Židovské kráľovstvo aj

keď pod tútorstvom Rímskej ríše.

-Ďalej po odchode Rimanov to bol Islamský Kalifát (Mohamed), Byzancia

(križiacke výpravy) Seldžukovia (Saladín) a napokon v našom tisícročí Osmanská ríša ktorá ovládala toto územie.

-Rok 1918 až 1947- tzv. britský protektorát.

-Rok 1948 – po dnes- Izraelský štát.

História tzv. židovskej diaspóry.

-Prvé veľké vysťahovanie bolo tzv. egyptské zajatie a známe putovanie po

púšti a Mojžiš.

-Ďalšie bolo nútené vysťahovanie sa do Mezopotámie a vrátenie späť (spolu

s vyhnaním tých Židov ktorí ostali) a napokon sťahovanie sa po celom území

Rímskej ríše a neskôr do celej už kresťanskej Európy (Židov radi využívali

kresťanský a aj cirkevný panovníci totiž požičiavanie peňazí dokonca

s úrokom tzv.: finančný kapitál bol hriech a kresťania tento „hriech“ radi

prenechávali „nečistým“ Židom. (Tu sú o. i. korene nesmierneho židovského

bohatstva a vplyvu).

-V samotnej Palestíne Židia prakticky neostali, na prelome 19 a 20 storočia

tam Židia predstavovali iba 2% populácie, čo bolo menej ako kresťanov.

Židovská reč.

-Najprv to bola hebrejčina, neskôr aramejčina, to bola reč ktorou hovorili Židia

v Palestíne za čias Ježiša Krista a je jedným z troch jazykov ktorým bol

napísaný Nový Zákon (Aramejčina, Latinčina, Gréčtina).

-Židia ktorí odišli „do sveta“ prijímali jazyk národa v ktorom žili a približne v 12-

stom storočí sa za všeobecný židovský jazyk začal považovať (a používať)

tzv. Jidiš. To stará nemčina ( 80 % slov nemeckých) ale nie písaný latinkou

ale hebrejskou abecedou.

Paradoxne teda Židia mali v Európe k Nemcom najbližšie a teda by si mali

s nimi najlepšie rozumieť.

Palestína.

Palestína- pôvodný názov Kanaán.

Palestína je územie medzi riekou Jordán a Stredozemným morom v smere

východ západ. Od prameňa rieky Jordán po polostrov Sinai a Červené more,

v smere sever – juh, cca 25 000 km 2.

Názov Palestína (hanlivý) mu dali Rimania (Hadrián) ktorí ho používali miesto

zaužívaného historického názvu Kanaán. Je to podobné ako keď Maďari

nazývali územie Slovenska (a stále nazývajú) Felvídek.

Názov Palestína mal odkazovať na porobu Židov Filištínčanmi – boli to

pravdepodobne tzv. morské národy ktoré svojou expanziou ukončili

v stredomorí dobu bronzovú (zničenie Chetitskej ríše a napr. aj Tróje).

Filštínci- Phislistine- Palestína.

Dnes sú niektorí vedci dávajú do súvisu dnešných Palestínčančanov

s Filištíncami, to jest snažia sa vytvoriť dojem, že Palestínci sú priamymi

potomkami Filištíncov.

Palestínčania ako historický národ nikdy nejestvoval a Palestínčania boli vo

všeobecnosti označovaný ľudia ktorí žili na území Palestíny a bolo jedno, či

boli Arabi, Židia či kresťania. Takže prakticky aj Židia ktorí tam dnes žijú sú

terminus-technikus Palestínci.

Takže ak teda používame výraz Palestínsky národ, tak to je národ ktorý sa

začal formovať až počas dvadsiateho storočia a síce v jeho druhej polovičke

pod vplyvom práve židovského útlaku a následným bojom za vlastný štát

známy ako Intifáda, ktorá vyvrcholila jednostranným vyhlásením tzv.

Palestínskeho štátu.

Tak či tak, boli to ľudia – či už boli alebo neboli národ – ktorí žili na tomto

území a na ktoré sa začali v dvadsiatom storočí húfne sťahovať Židia

a vytláčať pôvodných obyvateľov ktorým mohli byť jedno či sú alebo nie sú

národ.

A vytláčanie pôvodného obyvateľstva alebo – nazvime to – okupáciou územia

Palestíny súvisí zo vznikom Izraelského štátu.

Dejiny Izraelského štátu.

-1887.

Na sklonku 19 – ho storočia Svetová Sionistická organizácia navrhla pre Židov

plán na návrat do Palestíny. Malo sa jednať o mierový návrat ktorý sa mal

uskutočňovať (a aj sa uskutočňoval) skupovaním pôdy od tam žijúcich ľudí-

Palestínčanov.

-1904- 1914

Prvá veľká prisťahovalecká vlna Židov do Palestíny cca 50 000 Židov.

Židia pôdu skupovali. V tomto čase predstavovali asi 2% obyvateľstva.

V roku 1904 v prístavnom meste Jaffa založili Židia predmestie – dnes známe

ako Tel-Aviv.

-1917.

Angličania v roku 1917 podporili tento plán tzv. Balfordovou deklaráciou

v ktorej sa o. i. uvádza, že Británia bude všetkými prostriedkami nápomocná

znovu osídleniu Palestíny Židovským národom ale za predpokladu, že sa

nijakým spôsobom toto presídlenie nedotkne (budú s tým súhlasiť) obyvatelia

Palestíny (Palestínčania)

-1919

Po rozpade Osmanskej ríše dostala Británia mandát nad správou Palestíny (v

tom čase najbohatší, najväčší, s najväčším loďstvom na svete štát).

-1920- 1921

Pogromy a prenasledovanie Židov zo strany Arabov. Sťahovanie sa Židov

(útek pred prenasledovaním) z Palestínskeho územia do Tel -Avivu. Počet

Obyvateľov Tel-Avivu z tisíc v roku 1904 vzrástol na cca 40 tisíc.

-1921- 1939

Británia rieši vzniknutú krízu v Židovsko -Arabských vzťahoch tak, že za

správcu- muftiho menuje človeka menom Mohamed – Amin al Hussain ktorý prekonal v prenasledovaní Židov aj Hitlera. Začal plánovite vraždiť nielen židovských

osadníkov ale hlavne miestnych Arabov ktorí s nimi spolupracovali a po

desiatich rokoch genocídy neostal v Palestíne jediný živí Palestínčan, ktorý by

mal rád Židov.

Británia na toto reagovala byrokraticky. A síce – zákazom príchodu Židov do

Palestíny (Biela kniha). Churchill: bol to vierolomný čin (tá kniha).

-Druhá svetová vojna.

Približne 30 tisíc Židov bojuje v Britskej armáde proti Wermachtu a zároveň sa

v Palestíne sformuje teroristická organizácia Irgum (skupina) ktorá bojuje proti

Britom a Arabom (vraždí ich).

Odchod Židov do Palestíny je stále Britániou blokovaný a uvoľní sa až v roku

1944 keď Churchill prisľúbi vtedajšiemu prezidentovi SSO (Svetová

Sionistická organizácia) Weizmanovi (stane sa prvým Izraelským

prezidentom) že do Palestíny môže prísť 1 až 1,5 milióna Židov z Európy.

Medzitým však teroristická organizácia Irgum pod vedením Menachima

Begina (v sedemdesiatych rokoch premiér Izraela) ktorá vraždami sa snažila

dosiahnuť politické ciele – a aj ich dosiahla.

Na konci vojny bola situácia Židov v Európe už neúnosná snaha Židov dostať

sa do Palestíny bola čím ďalej zúfalšia tak Igrum sa dostal pod ochranné

krídla samotného Wiezmana ktorý napokon podporoval teroristický boj proti

Britom a Arabom.

Churchill ma margo toho povedal:“zdá sa, že so Židov sa stávajú gangstri

hodní nacistického Nemecka“.

Prakticky vznikla občianska vojna a vo vzájomnom vraždení sa predbiehali

Židia s Arabmi. Palestínčania vytvorili nacistické skupiny ktoré pochodovali po

Tel Avive a spievali nacistické piesne a zdravili sa Heil Hitler (to už bolo po

vojne).

Medzitým pogromy proti Židom v Európe pokračovali aj po skončení vojny-

mesto Kielce – pogrom- zabitých 40 Židov. Slovensko- banderovci – zabitých

na desiatky Židov.

Židovský teroristi však zavraždili v rokoch 1945-48 141 Britov (nielen

v Palestíne ale aj vo veľkej Británii, kde vypukli protižidovské demonštrácie –

Manchester, Liverpool, Glasgow, Londýn…, dokonca došlo na vypaľovanie

Synagóg- Derby).

Spolu bolo zavraždených asi 400 Britov, Arabov a iných (včítane King Dávid).

Vyvrcholenie zmätku vraždenia a nenávisti bol útok na hotel v Jeruzaleme –

King Dávid kde židovský teroristi zavraždili 95 Arabov, Britov, Židov a iných.

Toto bola posledná kvapka pre Britov ktorí si ako Pilát umyli ruky nad osudom

Palestíny a odovzdali ju do správy OSN.

-1947

Vznik Izraelského štátu

V USA nastúpil po Rooseveltovi slabý prezident Truman (Hirošima, Nagasaki)

a on potreboval podporu cca 5 mil Židov žijúcich v USA a tak presadil

v Spojených národoch (OSN) vznik Židovského štátu. Nie je bez zaujímavosti,

že na adresu Židov (hoc ich potreboval) sa vyjadril:“Je dobre, že budú mať

vlastný štát (Židia) , je ich tu (v USA) nejako priveľa“.

A o. i. aj ZSSR podporoval – a prvý uznal Židovský štát. Tiež sledoval vlastné

ciele – a síce podkúriť Britom a vyhnať ich definitívne z Blízkeho východu. (Tu

hral každý na seba, napr.: Francúzi podporovali teroristické židovské skupiny

pokiaľ bojovali proti Britom- nemohli im zabudnúť Sýriu).

A začala vojna. Prvá Židovsko – Arabská vojna.

Pred vojnou bol pomer Židia Arabi 35/65 %

Nový štát okamžite napadli Sýria, Jordán, Egypt, Irak, Libanon a samozrejme

arabskí Palestínčania. Všetci očakávali okamžitú porážku Izraela, avšak, do

Izraela sa po vojne vrátilo 20 tisíc skúsených z bojov proti Wermachtu

židovských vojakov a zbrane im dodalo – Československo. Bol vytvorený

letecký most vojenskej pomoci medzi Prahou a Tel -Avidom. A Židia drvivo

porazili Arabov. Tí nemali žiadne bojové skúsenosti. Mali síce aj oni moderné

zbrane ale napr.: nech sa to zdá akokoľvek čudné- nemali mapy- Palestíny.

-Po vojne.

Izrael obsadil cca polku ďalšieho územia ktoré malo pôvodne podľa OSN

patriť Palestínčanom. Pásmo Gazy sa zmenšilo o 80 % a ostal iba pruh

územia tak ako ho poznáme dnes.

Z Predjordánska (Západný breh) si vzali Židia cca tretinu a dostali sa do

Jeruzalema (pôvodne malo byť mesto pod správou OSN).

Vojna trvala poldruha roka a priniesla o. i. aj ďalšie demografické zmeny:

Z Palestíny ušlo 550 až 850 tisíc Palestínčanov a naopak do Izraela prišlo

z iných arabských krajín pol milióna Židov- boli vyhnaní.

Pomer obyvateľov bol- na územiach obsadených Židmi 100 % v prospech

Židov.

Na zvyšných územiach ostalo z pôvodných cca 2 mil Palestínčanov okolo 250

tisíc !!!-prevažne na Západnom brehu.

K masovému exodu pôvodných obyvateľov Palestíny neprispeli len vojnové

udalosti ale aj židovský terorizmus ktorý fungoval aj počas vojny.

Igram (teroristická organizácia) počas vojny plánovite vyvražďovala pôvodné

obyvateľstvo napr. len v dedine Deir Jasin bolo povraždených viac ako 250

mužov, žien a detí. A takýchto dedín boli desiatky. Sám Menachem Begin

(budúci premiér) k tomu povedal: “budem vraždiť dovtedy, kým celá Palestína

nebude naša, a snáď v budúcnosti zdokonalíme svoje metódy tak, aby sme

ušetrili ženy a deti“.

-Dôsledky vojny.

Problém s utečencami z Palestíny však bol ten, že Palestínčanov považovali

ostatní Arabi za „Cigánov“ a teda ich odmietli začleniť do spoločnosti a zriadili

pre nich utečenecké tábory najprv v Jordánsku a odtiaľ (sami Jordánci

napokon viedli vojnu proti Palestínčanom- 15 000 mŕtvych) odišli do Libanonu

kde zas rozvrátili spoločnosť (občianska vojna od roku 1970) a známe

vraždenie Palestínčanov kresťanmi (kresťanská falanga) pod patronátom

Izraelskej armády v Sabrea a Šatíle.

-Palestínsky štát.

Vojen bolo spolu päť, všetky drvivo vyhral Izrael.

Snáh zastaviť krviprelievanie bolo mnoho. Možno v rokoch 1991 až 1995 tzv

mierové dohody z Osla kde na zvyšku územia predsa len mal vzniknúť

Palestínsky štát. O tom však aké je to komplikované svedčí fakt, že na protest

proti dohode zavraždil židovský osadník 29 modliacich sa Arabov (masaker

v jaskyni Patriarchov) a ako následok bola nová vlna terorizmu zo strany

Palestínčanov (ich teroristov) voči Židom.

O situácii by sa dalo hovoriť veľa a dlho.

Dalo by sa hovoriť o tom ako vrah a terorista Jásir Arafat dostal Nobelovu

cenu za mier, dalo by sa hovoriť o tom ako aj dnes Židia vyháňajú zo

Západného brehu Palestínčanov, dalo by sa hovoriť o tom, ako obyvatelia

pásma Gazy žijú len z tých peňazí čo im tam pošle US a EU, dalo by sa

hovoriť o tom, že v pásme Gazy každý chlapec túži byť mučeníkom a zahynúť

v boji proti Židom.

A teda ako to skončí?

Nuž je tu iba jediné riešenie. A síce?

Kam sa podeli Arméni z Národného Karabachu?

Kam sa podeli Gréci ( dva a pol milióna) po rozpade Osmanskej ríše ktorí žili v Turecku?

Kam sa podeli Indiáni v Amerike? 50-100 miliónov.

Kam sa podeli sudetský Nemci? 3 milióny.

Kam sa podeli Íri? 4 milióny.

Kam sa podelo 70 tisíc Rusov, Ukrajincov, Bielorusov z východných častí

Poľska po prvej svetovej vojne?

Že ste o tom nikdy nepočuli? A čo vám hovorí osud troch miliónov Arménov

zavraždených Turkami po rozpade Osmanskej ríše?

Nič?

Nuž o sto rokov takto nikto nič nebude vedieť, že na území Palestíny žili nejakí Arabi.

Ak ešte vôbec bude nejaký Izrael.