Jozef Čahy

Dedina má mnoho výhod (mala mnoho výhod). Jedna z výhod dediny je, že ak sa niečo stane, alebo ak sa má niečo stať, tak je na to miestny rozhlas. Pustí sa pesnička obyčajne ľudovka, avšak sú už moderné dediny, kde na úradoch sedia osvietené a nie zadubené úradníčky, ktoré už púšťajú do éteru trendové anglosaské sračky. Tak si vravím, komuže to idú tantiémy a ako posielajú tie peniaze z Hornejdolnej do takej Ameriky. Dedinský rozhlas vám povie všetko. Kedy bude futbalový zápas, kto zomrel a aj o koľkej príde „súkromník“ predávať.

A jednou z takých vecí, ktoré chodia počas leta súkromníci predávať sú sliepky. Sú to predpokladám sliepky, ktoré predtým znášali niekde vajcia a už nie sú na znášanie vhodné, tak ich predávajú. Neviem ako inde, u nás ich predávali po jednom evre. Vždy som ich kúpil niekedy len jednu, niekedy tri či dokonca päť. Nie som veľmi dobrý gazda a tak sa mi stalo, keď som ich kúpil prvý krát, že do rána všetky okrem jednej uchytila líška. Keď som potom do roka spravil kurník, tak mi ich zas do rána, ale tentoraz všetky potrhala lasica. Neviem, nevidel som ju, ale sused povedal, že to bola lasica, lebo som v kurníku našiel hneď prvé ráno miesto piatich sliepok len päť trupov bez hlavy. Vraj to takto robia lasice.

Z týchto troch – štyroch sliepok väčšinou prežila do konca leta – kým som musel ísť späť do mesta – väčšinou len jedna. Nie, že by som sa o ne zle staral, mali všetko. 30-árový nádherný zelený dvor s množstvom kadejakej hávede volajúcej sa hmyz, kúpil som im zrno, ktoré im vnúčatá hádzali od rána do večera, z obeda dostávali nie zvyšky, ale najlepšie kúsky a po obede aj zvyšky a dokonca po nejakom tom mesiaci začali aj vajcia znášať. Pripomínam, že sa ku mne dostávali v zúboženom stave a prvé tri dni nevedeli pomaly ani chodiť, nie to ešte hrabať.

Nuž iba  jedna prežila a iba jedna prežila preto, lebo sa ostatné buď niekde zatárali, či ich zhrabla kaňa.

A čo teda s tou jednou čo ostala po lete. Do mesta som ju nemohol zobrať a do polievky dať tiež nie. Jednak jej deti dali meno a jednak – hoci mám veľakrát pokušenie niekoho zabiť – ale sliepku by som nedokázal a ani nevedel.

Tak som poprosil suseda – chalupára – či by ju nechcel a on, že prečo nie. Tak to bolo jedno leto. Druhé leto však bol niekde na dovolenke, tak som poprosil susedu – miestnu, ktorá mala plno sliepok – či by ju nechcela. A čuduj sa svete nechcela, vraj by ju musela hneď zabiť a tak nech si ju radšej zabijem ja. Ja sa pýtam, nemusíte ju zabiť, znáša každý deň jedno vajce. A ona, že by musela, lebo by ju jej sliepky do týždňa uklovali k smrti (dvor mala podstatne menší ako ja). Napokon som ju presvedčil, aby si ju vzala a dala si ju do polievky hneď.

Nuž ako človek z mesta som nechápal, prečo by ju tie jej sliepky uklovali a tak som sa to pokúšal nájsť v odbornej literatúre a aj sa mi to podarilo.

Pecking order.

Pecking order. Toto je anglický výraz (slovenský zdroj sa mi nepodarilo čo sa týka tejto problematiky nájsť) a môžeme to preložiť ako klovací poriadok alebo klovaciu hierarchiu.

A tu sme – po dlhom úvode – pri koreni veci.

Sliepky žijú svoj slepačí život v skupinách – kŕdľoch, kde vládne jeden kohút (samec) a okolo neho skupina radodajných sliepok. Kohút sa má ako v raji na zemi. Je to živočích, ktorý je schopný kopulovať do hodiny desaťkrát počas každého dňa celého svojho života. Ľudia si to už dávno všimli a preto v angličtine je výraz cock nielen výraz pre kohúta. A asi tu má korene „naša“ obľúbená slovenská nadávka.

Nuž a sliepky v tomto kŕdle – v skutočnosti kohútí hárem – sa nášmu kohútovi usilovne ponúkajú (nenápadne), avšak, nie len tak hociktorá, ale tá najvyššie stojaca v slepačej hierarchii a keď už sedí na svojej znáške, tak v poradí druhú zas obšťastňuje kohút po celý deň. Nie je to vždy tak, každá z tých sliepok sa snaží po celý deň o nejaké to dobrodružstvo s kohútom a aj sa im to darí.

(Len na okraj. Sliepky sú podobne ako je kohút rekordér v zvieracej ríši, čo sa týka kopulovania, tak zas sliepky sú rekordérky v tom, že ak im zoberieme znesené vajce, tak ho oni znesú zas pokiaľ v ich hniezde nebude dosť vajec na zahniezdenie. A keďže ich nikdy – pre človeka – nie je dosť, tak znášajú až dvesto krát do roka – presnejšie 280 krát!)

No a aby bolo zaručené, že potomstvo privedie s týmto kohútom (ktorý si tiež svoje postavenie musel vydobyť), tak náš slepačí kŕdeľ žije v tomto slepačom raji všetko možné len nie raj. Sú to každodenné neľútostné bitky o práve ten najvyšší post, ktorý zaručuje každodenné párenie sa. A keďže majú sliepky zobák, tak sa navzájom zobú, teda klovú. A klovú sa celý deň pri každej príležitosti, keď sa stretnú. Samozrejme čím väčší výbeh, tým menšia pravdepodobnosť stretu. Takže v takom slepačom svete to vyzerá tak, že ak je sliepok napr.: desať a zoradíme si ich podľa čísiel od jedna po desať a najvyššie postavenú označme číslo jedna a poslednú číslom desať, tak poslednú v hierarchii klove deviata, deviatu ôsma, ôsmu siedma atď. Klove sa vždy keď sa náhodou na dvore stretnú a nižšie postavená sa teda snaží vyššie postavenej vyhnúť. Z času na čas sa však stane, že tá nižšie postavená si povie – nuž čo takto postúpiť o stupienok vyššie a si to s tou vyššie postavenou rozdá. Nuž a vtedy vznikajú „kohútie“ bitky medzi sliepkami. Napokon sa môže stať, že tá najnižšie postavená sa „preďobe“ na najvyššie miesto v skupine a užíva si slasti pohlavného života s kohútom.

A keďže tá desiata je vlastne bitá všetkými, tak si musí dávať sakramentský pozor, aby sa vyhla ostatným deviatim a teda má menej času na zháňanie potravy a žije na „okraji“ spoločnosti – teda na okraji im patriacom území a je väčšia pravdepodobnosť, že ju schmatne nejaký dravec.

Takže povedali by sme, nuž normálny slepačí život, aký problém. Evolučný proces vygeneroval také správanie sa sliepok, aby bolo zaručené prežitie druhu. Problém nastane vtedy ,ak sa ich životný priestor  (výbeh) zmenší. So  zmenšujúcim sa životným priestorom sa zvyšuje možnosť stretu a tým pádom aj klovania sa navzájom medzi sliepkami. To sú tie dedinské chudery, ktoré žijú po desiatich v priestore tri krát tri a sú už takmer bez peria.

Takže, čím menší životný priestor, tak tým horšia kvalita života pre všetkých členov kŕdľa, lebo v malom priestore aj tá najvyššie postavená miesto hrabania a teda hľadania potravy musí neustále klovať všetko okolo, čudujúc sa prečo sa jej – hodnostne nižšie – nepracú z cesty.

Tak a teraz ku klietkovým či podstielkovým chovom.

Najprv si vysvetlime čo je čo.

Klietkový chov: klietka má veľkosť 550 cm2. To je menej ako kancelársky papier a teda A4.

Obohatený chov: klietka má veľkosť 750 cm2. To je trochu viac ako A4, kde A4 má plochu 610 cm2.

Podstielkový chov: na jednu sliepku pripadá 1230 cm2 a teda dva hárky papiera. Alebo 9 sliepok na m2.

Výbehový chov: na jednu sliepku 4 m2.

(Fakt kto toto vymýšla)

Ja len podotknem, že vo voľnej prírode je potreba plochy na jednu sliepku 30 až 40 m2, to jest taký kŕdeľ čítajúci 11 kusov (aj s kohútom) potrebuje na pokojný slepačí život štyri áre.

Etologické hľadisko (hľadisko z pohľadu správania sa zvierat):

Ak má teda sliepka žiť normálny (z jej pohľadu šťastný) slepačí život, tak potrebuje 30m2. A teda pri výbehovom chove (4m2)  bude všetko možné len nie šťastná. Denné strety s nižšie či vyššie postavenými sliepkami budú mať za následok neustáli boj o zachovanie spoločenského postavenia a tak im asi neostane veľa času na prijímanie potravy a privádzania potomstva na svet (znášanie vajec). Naopak sliepka, ktorá je v klietke sa nemusí starať o udržanie si svojho spoločenského statusu a teda  (predpokladám, že oká na klietke sú dosť malé na to, aby sa mohli navzájom klovať) sliepka sa môže nerušene starať o svoje pomyselné hniezdo a veselo ho plniť znáškou a možno sa len bude čudovať, prečo znáša odušu a stále nemá vajec dosť. Myslím, že z pohľadu sliepky je teda jedno, či má jej „hniezdo“ 550 či 750 mm2. Meter nemá a ani nepozná EÚ normy.

No a tzv.: podstielkový chov – vraj zákazníci v obchodných reťazcoch preferujú práve takéto vajcia (netuším odkiaľ vedia zákazníci, aký to je podstielkový chov a ako na to reťazce prišli, že to zákazníci vedia), ale teda takýto chov to je pre sliepky úplný masaker. Taký slepačí MMA. Sliepky sa umlátia – teda – uklovú na smrť a ja mám podozrenie, že práve z takýchto chovov pochádzajú tie hrôzostrašné fotografie ukazujúce strastiplné konce života sliepok v akože klietkovom chove.

Finančné hľadisko:

Takže ak to zoberieme z finančného hľadiska.

Dedina od BA vzdialená 150km (moja chalupa).

Cena za 1 m2 na realitnom trhu 30e/m2.

4 árový pozemok = 12 000e.

Množstvo sliepok na 4 ároch = 10 kusov.

Množstvo vajec – maximálne = 10 krát 200 = 2 000 vajec ročne.

A koľko by teda stálo jedno vajce, ak by návratnosť za pozemok bola sedem rokov a my by sme počítali do ceny vajec nič iba pozemok. Nuž za sedem rokov by sliepky zniesli 14 000 vajec. A teda jedno vajce by stálo 1,16.

Plat gazdu. Mesačne 1000e. Ročne 12 000. Za sedem rokov 84 000.

Takže jedno vajce by stálo 6e, aby sme mohli zaplatiť gazdu.

Teraz krmivo, oplotenie, kurník. Nuž nemám šajnu, dajme tomu 10 000 za sedem rokov. To je 0,7e.

Takže cena „výroby“ jedného vajca by bola: 1,16 + 6 + 0,7 = 7,9e. A tu nemáme zisk, dopravu do obchodov, zisk predajcu a neviem čo ešte. Takže cena vajca by bola 10e.

A teraz naopak. Ak by to chcel mať náš gazda, ktorý chová sliepky tak, aby sa ich prostredie čo najviac  podobalo prírodným podmienkam a teda jedna sliepka 35 m2.

Ak by sme na ploche 4 áre mali klietkový chov tak by sme mohli mať 7 300 sliepok a to je – nuž 10 miliónov vajec.

Obohatený chov: 5 300 sliepok, 7,5 milióna vajec.

Podstielkový chov : 3 200 sliepok, 4,5 milióna vajec

Výbehový chov: 100 sliepok, 140 000 vajec

A náš – prirodzený chov – 14 000 vajec.

A ak teda z klietkového chovu stojí vajce 0,1e,

tak z obohateného by stálo vajce 0,13e,

z podstielkového by stálo 1,45e,

z výbehového by stálo vajce 7,3e,

a z prirodzeného by stálo vajce 64e!!!

Nuž nekúp to.

Dovetok.

Netušil som, že na Slovensku majú ľudia problém s vajcami. Teda tými slepačími.

Netušil som čo to je klietkový chov či chov nejaký iný. Myslel som si (úplne naivne) alebo som sa prosto nad tým nezamýšľal, že s vajcami to je tak ako to bolo za čias môjho detstva, keď babka mala na dvore všetku možnú hydinu a vajcia jednoducho pozbierala v kurníku. To, že môžu aj sliepky trpieť a byť nešťastné som sa dozvedel, až keď mi niekto podstrčil pod nos petíciu za zákaz klietkového chovu a ja som videl fotky nešťastných zdochnutých sliepok práve v takýchto klietkach. Nuž, ako môžem nebyť proti takémuto strašnému týraniu zvierat. Nie žeby som od  vtedy uprednostňoval podstielkový chov a pracne na obale hľadal či boli alebo neboli sliepky, od ktorých budem jesť vajcia šťastné. Avšak, keď som si prečítal, že vedci zistili (rád by som tých vedcov videl), že práve vajcia od sliepok z klietkového chovu majú tenšiu škrupinu a teda nezabraňujú tak vstupu choroboplodných zárodkov do bielka ako vajcia od sliepok zo šťastného podstielkového chovu, tak mi blikla kontrolka. Neučili sme sa náhodou, že práve to bielko má zabraňovať choroboplodným zárodkom vstupu do vajca – teda žĺtka a práve bielko má tie zázračné antibakteriálne vlastnosti? (vajce vydrží čerstvé 60 dni, od prepeličiek dokonca 90 dní). A tak som sa na to mrkol. Normálne, keď niečo neviem tak sa spýtam manželky – tá vždy vie všetko lepšie ako ja. Vie či mi je zima, alebo či ideme domov, ale teraz nevedela. Teda bolo jej to fuk. Stav slepačích vajec ju netankoval. Tak som sa na to teda pozrel sám.

A tak si vravím, nemohli sa na to mrknúť aj tí, ktorí bojujú za „práva“ sliepok skôr, ako sa pustili do boja? Nuž asi nie.

Boj za práva hocičoho je ich zmyslom života a práve intenzita ich boja za slobodu tých, ktorí ani o to nestoja a ani netušia, že niekto bojuje za ich slobodu, určuje ich hierarchické postavenie v ich spoločenskej bubline. Čím väčší bojovník, tým vyššie spoločenské postavenie. Neviem, či aj v tejto bubline je ako odmena väčšia šanca kopulovania so samičkami, to som ešte neskúmal.

Na záver.

Nuž neviem, či ma práve osud sliepky má urobiť nešťastným vo svete, kde umierajú denne tisícky ľudí vo vojnách, na cestách, od hladu a chorôb. Neviem teda, či je taká sliepka viac hodná ako šesťtýždňový plod v tele matky.

Takže tak.

Dúfam, že som nikoho neurazil.