Jozef Čahy

Takže prečo sú muži nešťastní?

Tri možné vysvetlenia. Najjednoduchšie, jednoduché a komplikované.

Najjednoduchší spôsob sa volá alkohol. Vďaka alkoholu nebude nešťastný muž. Bude nešťastné jeho okolie.

Teraz komplikovaný.

Na pochopenie mužského šťastia či nešťastia si dovolím citovať Schallera, amerického biológa. Citát sa týka levov a síce vysvetlenia prečo spoločenské zvieratá ako levy často žijú samotársky.

      „Mladé zvieratá niekedy vyprovokujú útok proti sebe tým, že sa správajú neisto, keď sa stretnú s iným členom svorky, napríklad tým, že sa nervózne pozerajú okolo seba. Správanie sa je dôležitým vodítkom podľa ktorého sa určuje či prichádza priateľ, či nie. Leva, ktorý sa nespráva podľa očakávania druhí napadnú akoby boli cudzí. Mladých členov svorky ktorým sa to stane viackrát strácajú istotu stále viac a viac čo zas len provokuje ďalšie útoky a tak vzniká začarovaný kruh z ktorého jediné východisko je opustenie svorky a lev sa stáva samotárom. Nomádom”.(str. 54 George B. Schaller Zlaté tiene cválajúceho kopyta)

Ak platí, že človek je tvor spoločenský (Aristoteles : Zoon politikon), tak to dvojnásobne platí pre príslušníkov mužskej časti populácie. Myslím si, že toto je nielen všeobecná pravda, ale navyše pravda na ktorej sa zhodneme všetci, dokonca aj tí ktorí so mnou inak nesúhlasia.

Je to muž, kto chodí vyvreskovať na futbalové zápasy nie žena. Je to muž od ktorého sa očakáva že pôjde do vojny, nie žena a je to muž ktorý vždy do vojny rád ide , nie žena. Je to muž-chlapec ktorý v mladosti vytvára chlapčenské bandy, gangy, klany, bratstvá. Ktoré potom nenávidia na smrť príslušníkov iných bánd, klanov a vedú proti nim nekonečné vojny (samozrejme na chlapčenskej úrovni sa bojuje chlapčensky- maximálne päsťami, či prakmi).

A tu sme pri odpovedi na otázku prečo sú muži nešťastní, a síce odpoveďou na otázku prečo sú muži šťastní, alebo kedy sú muži šťastní.

Nuž muž, chlapec je šťastný vtedy ak žije v spoločnosti seberovných (ako je on sám) a môže stúpať v hodnotovom rebríčku– čo je napokon zmyslom jeho života.

Chlapci už v rannom veku majú sklon vytvárať skupiny rovnakých chlapcov. Majú sklon vytvárať uzavretú spoločnosť. Svorku, stádo. A v každej svorke platia pravidlá. A pravidlá, spoločenské pravidlá v tejto skupine sú rovnaké či už ide o chlapcov v triede, futbalové mužstvo, tlupu lovcov v dobe kamennej, či politickej strane. Rovnaké pravidlá či už sa jedná o človeka alebo zviera. Svorku vlkov, skupinu sliepok, či ľudí v jeskyni ovláda jeden základný spoločenský pud (inštinkt)- pud spoločenský čiže pud súdržnosti stáda.  Pud ktorý stojí nad všetky ostatné pudy. (a síce: pud prijímania potravy, pud rozmnožovania, pud agresie).

 A teda aké sú to tieto stádové pravidlá ktoré ovládajú stáda ľudí či zvierat. Nuž je to pravidlo vytvorenia vodcu svorky ktoré sú všetci bezpodmienečne podriadení. Podriadení poznamenávam dobrovoľne, nie z prinútenia. A ako, podľa akých pravidiel sa vyberá vodca svorky? Nuž podľa takých pravidiel ktoré si vyžaduje vonkajšie okolie. Ak sa jedná o stádo antilop ktoré sú lovnou zverou napríklad geparda, tak to je antilopa ktorá najlepšie vidí a počuje, teda ako prvá zbadá nebezpečenstvo a ak začne utekať ona tak začnú utekať všetky- aby si zachránili kožu. Ak sa jedná o tlupu lovcov v dobe kamennej, tak to je zas človek ktorý preukáže najlepšie schopnosti pri získavaní potravy. Tlupe sa oplatí počúvať jeho: takto poďme, lebo obyčajne ich tá poslušnosť k vodcovi privedie k potrave a teda k prežitiu skupiny. Naopak ak v skupine mali „demokraciu” a síce hlasovacie právo kedy a kam pôjdu loviť, tak určite kým sa by dohodli tak korisť bola dávno preč a oni jednoducho pokapali od hladu a nezanechali potomstvo. Tu sa samozrejme vynára otázka načo je nám teda demokracia a hlasovacie právo, keď túto kravinu evolúcia odstránila z ľudskej populácie iž v zárodku vzniku ľudskej rasy.

A keď teda je vodca- a teda- prvý, tak potom musí byť aj druhý tretí, posledný. A načo je teda ten druhý?

Najprv si povedzme ako vlastne vznikol ten prvý (vo futbalovom mužstve to je ten rozdielový hráč). Nuž zoberme si svorku vlkov. Vlčiu svorku vedie najsilnejší jedinec. K tomu aby sa najsilnejší stal vodcom, tak mu sa k tomu on a aj svorka musí nejako dopracovať. A síce sa dopracuje tak, že vlci jednoducho o postavenie vo svorke zvádzajú súboje. Nie smrteľné, (to by nemalo zmysel) ale súboje. A z týchto súbojov vznikne nielen vodca svorky ale ak rozvrstvenie svorky, hierarchia svorky od najsilnejšieho po najslabšieho. A v rámci svorku prebiehajú mikro súboje. Neustále šarvátky medzi členmi svorky o čo najvyššie postavenie v skupine. Nebojuje každý z každým, ale bojujú navzájom tí ktorí majú k sebe hierarchicky najbližšie. A síce napr. tretí s druhým, desiaty s deviatym. Prosto bojujú preto, lebo majú snahu byť prvými. A tak sa napokon najslabší jedinec (mladý vlk) napokon agresiou (vnútrodruhová agresia) prepracuje na prvé miesto. Takže napokon na prvom mieste je ten najsilnejší, najagresívnejší člen stáda. A to je dôležité preto lebo práve na pleciach tohto vodcu stáda je to, aby on strhol prípadnú koriť. Nuž a druhý má ten význam, že ak náhodou vodca svorky zahynie napr. pri love koristi tak okamžite preberá jeho miesto bez toho aby sa obmedzila schopnosť stáda uloviť si potravu a teda prežiť. Preto je vo futbale dôležitý rozdielový hráč- vodca stáda- aby jednoducho mal kto dávať góly.

Vráťme sa teraz do spoločenstva ľudí, do spoločenstva chlapcov.

Dedinské, uličné, triedne partie budú vytvárať také spoločenstvá a vytvárať v nich takých vodcov aby obstáli v konkurencii iných podobných spoločenstiev. Vždy to je najprv fyzická sila ktorá dominuje a ona tvaruje vytvárajúce sa spoločenstvá mladých chlapcov. Ak sa jedná o slovenskú ulicu minulého storočia, tak to bola okrem fyzickej sily aj schopnosť v niečom inom a síce v tom čo vytváral  tlak okolia. Ak ich rodičia fandili Trnave či Slovanu a v nedeľu išli na futbal, tak pouličné gangy súťažili medzi sebou vo futbale a šéf bol ten kto o.i. najlepšie vedel hrať futbal. Ak sa jednalo o osadu s neprispôsobivými kde rodičia kradli, tak aj skupiny detí medzi sebou súťažili v tejto činnosti a šéf bol jednoducho najlepší zlodej. Ak sa jednalo o mafiu, tak krstným otcom sa stával najväčší vrahúň.  Nuž a v školských triedach ak sa podarilo vytvoriť takú triednu atmosféru, kde úspech v štúdiu bol na prvom mieste, tak vedúci skupiny bol zároveň najlepší žiak (neviem však o tako prípade, to je len teória či zbožné želanie).

Ak sa prenesieme do sveta dospelých tak v skupine vedcov je šéf ten čo má najlepšie vedecké výsledky, v skupine športovcov ten čo má najviac medailí a v skupine politikov sa  predsedom politickej strany stáva ten najväčší bezchrbticový vydriduch- lebo tak je nastavená spoločnosť aj ich politikov- aj naších. Alebo kto chce s vlkmi žiť, musí s nimi vyť.

Avšak, čo s takými chlapcami, ktorý sa nevedia biť, sú fyzicky slabší, nevedia hrať futbal, prosto sú outsajdri, triedny blbečkovia, sú šikanovaní a sú na chvoste.

Nuž v svorke levov to je jasné. Stávajú sa z nich samotári alebo vyvrheli svorky a ich prežitie visí na vlásku.

Podobné je to aj s chlapcami, neskôr mužmi. Sú vyvrheli a ich prežitie visí na vlásku. Doslova. Avšak, človek na rozdiel od levou má možnosti za ktoré vďačí práve rozumu a tomu, že má dve ruky. Ak teda v jaskyni bol niekto nehodný na lov a teda bol posledný, a ak náhodou v sebe objavil schopnosť čarbať po stenách jaskyne, tak napriek tomu že bol kripeľ začal byť váženým členom spoločnosti do ktorej inak nepatril. A teda aj nešťastný chlapec, šikanovaný chlapec má v ľudskej spoločnosti plno možností ako vyniknúť a byť v spoločenstve- neskôr v spoločnosti- uznávaný. Práve z takýchto ľudí na „chvoste” sa stávajú, komici, básnici, vedci, športovci…..

(dôležitá poznámka: z desiatich budúcich olympijských víťazov iba jeden vynikal v mládežníckych súťažiach. Deviati si to museli odmakať)

Prosto chlapec si musí nájsť miesto v živote, kde môže zabojovať o vyššie spoločenské priečky. Preto sa dal Messi na futbal a nešiel na konzervatórium, preto Nikolaj Rimskij-Korsakov opustil armádu a dal sa na hudbu

Ano má to mladý muž -chlapec ťažké aby si našiel cestu životom, alebo aby si našiel spoločnosť kam patrí. A k tomu si pomôže sám (sám si nájde koníček v ktorom vyniká) alebo ho podchytia rodičia či škola a upriamia ho na cestu životom.

Voľakedy to bolo ľahké, alebo určite ľahšie ako dnes. Sedliak vychovával svojho syna k sedliactvu a aj keď to bol syn ktorý nevynikal medzi ostatnými junákmi (nebol švárny) tak jednoducho ak sa preklopil jeho život do dospelosti tak ako sedliak veľmi dobre vedel čo má robiť aby bol vážený člen dedinského prostredia. Sedliak vychovával sedliakov, kováč kováčov, obchodník obchodníkov, lekárnik lekárnikov. Prosto mladým ľuďom bola jasná ich cesta životom- ano bola nalinajkovaná rodičmi. Napokon tí najlepšie vedia, či je pre ich potomka najlepšie. A teda, keď ten už spomínaný  sedliak nebol práve najúspešnejší gazda medzi gazdami, ale bol možno najhorší, najchudobnejší, mal najmenšie role, ale čo bolo dôležité, niekam patril a vedel čo má robiť aby bol medzi sedliakmi úspešný.

Takže zrňme si to a zopakujme: muž je šťastný vtedy ak niekam patrí.

A teda pročo sú dnešní muži nešťastní? Nuž preto lebo nepatria nikam. Nepatria nikam avšak stádový pud ich ženie niekam patriť .

Muž ktorí sa „nezaradil” v mladosti, muž ktorý si v mladosti nenašiel spoločnosť ľudí ktorí sú ako on, robia to isté čo on a kde on môže byť lepší ako ten druhý čo robí to isté čo on, to má jednoducho ťažké a taký muž má zarobené na neriešiteľný problém, ktorý ho vrhá do nového a ďalšieho dobrodružstva v snahe za každú cenu niekam patriť. A takýto „tápači” životom dávajú bokom všetky ostatné inštinkty- aj rozmnožovací inštinkt. Preto sa dnes po svete potuluje toľko mladých „single” mužov. Sú to muži odsúdení na večné tápanie a večné hľadanie, zúfalé hľadanie spoločenského zaradenia sa. A keďže v mladosti ich nik neviedol k tomu aby si našli nejaké „remeslo” teda prácu ktorá ich v dospelosti niekam zaradí, kde sa môžu uplatniť hoc aj na chvoste, tak dnes hľadajú  spoločnosti, skupiny ľudí kde – ako sa zdá -by mohli patriť. Sú to spoločnosti ktoré okolo seba vidí a vidí okolo seba to, čo vidí v televízií a na internete… Nik mu neukáže ako to fičí medzi stolármi, tesármi, prosto obyčajnými ľuďmi kam by zapadnúť mohol a aj by bola šanca aby  vo fyzickej práci vynikol. Ale on vidí v telke všetkých tých bojovníkov (nechcem uraziť nikoho, verím, že úmysly majú dobré ) za grín díl, za demokraciu, za všetky možné práva a keďže oni- títo bojovníci sú v telke – teda tam, kde ich mladý človek- muž môže vidieť, tak aj oni sa chcú pridať a spolupatričnosť k skupine- teda naplnenie stádového pudu  a vnútorné uspokojenie, im prinesie to ak sa správajú ako oni a chodia tam kde oni. Preto sú námestia plné a sú plné práve takýmito „tulákmi” životom. A ak niekto na pódiu má cop tak aj oni si ho nechajú narásť, ak niekto z pódia tam príde na kolobežke tak aj oni začnú chodiť na kolobežkách, ak má niekto vyholenú hlavu a potetované telo tak to isté spravia aj oni. Jednoducho sú ako tie levy kde :  Správanie sa je dôležitým „vodítkom“ a znakom náležitosti k skupine. Ak dnes šéf skupiny vykrikuje Hosana tak aj oni budú vykrikovať Hosana, ak zajtra bude šéf skupiny vykrikovať Ukrižuj tak aj oni budú vykrikovať Ukrižuj. Dve tisíc rokov hore-dole. Nie nemenia názor, oni totiž nijaký nemajú. Oni chcú len trochu šťastia v živote a prvý a základný predpoklad šťastia v živote muže je niekam patriť a teda uspokojiť najzákladnejší a najhlavnejší z ľudských pudov a síce pud spoločenský.

Napokon, nie je vylúčené ale aj takýto „zúfalec” sa napokon môže dostať – a aj sa dostane- do tejto a týchto- médiami preferovaných skupín a ak sa teda dobre snaží- a on sa teda snaží- sa môže stať vodcom, šéfom, predsedom tejto skupiny. Skupiny ktorá nenávidí , skupiny ktorá bojuje proti každému a všetkému kto s nimi nesúhlasí. Napokon a presne ako skupiny pravekých lovcov ktorá zo svojej podstaty- ak chce prežiť- musí vyvraždiť akéhokoľvek prišelca. Ak to neurobí, dôsledky budú fatálne. Viď Indiáni v Amerike.

A teda do čela týchto umelo vytvorených skupín sa dostávajú zas len nešťastníci z tejto skupiny.

A ak  sa pozrieme okolo seba kto nám vládne, kto je v čele všetkých možných strán, frakcií a  v čele tzv. mimovládok. Prosto skupín, ktoré nedokázali okrem toho, že sa dostali do povedomia vďaka médiám nič Nič  ani v profesnom ani súkromnom živote.

Alebo vidíte tam medzi nimi šťastne ženatých mužov so šťastnou manželkou a deťmi doma? Alebo podnikateľa ktorý sa vypracoval sám ako Ford bez štátnych dotácií? Nie vidíte rozvedených, skrachovaných, ocopovaných, petovaných úspešných nešťastníkov ktorý dnes nemenia len názory ale dnes už aj pohlavia podľa toho čo im zabezpečí miesto v skupine. Ak bude v móde žaba, budú žaby, ak hermafrodit budú hermafroditom.

 A teraz jednoduché vysvetlenie prečo sú muži nešťastní.

Prvý a záhladný predpoklad šťastia muža je byť manželom a otcom. Nie preto že je manžel a otec ale preto, lebo „doma” je on „pánom”. Od neho závisí prežitie rodiny, on zabezpečuje bezpečnú strechu nad hlavou a každodenný chlieb na stole. Je to on, na ktorého sa pozerá manželka a deti ako na „vodcu stáda”, a nezáleží na tom, že „vonku” je posledný, napríklad posledný kopáč na stavbe kanálov. On je v očiach svojich detí doma-boh.

Poznámka na záver:

 Muži sú nešťastní preto, lebo k šťastiu potrebujú nad niekým vládnuť, nad niekým dominovať. A vládnuť nad niekým znamená ho (toho niekoho) ochraňovať. Takže vyššie povedaná veta by mala v skutočnosti znieť : muži k šťastiu potrebujú niekoho ochraňovať. Žena naopak musí byť niekomu podriadená, to znamená byť niekým ochraňovaná.