Jozef Čahy

Situácia v rokoch 1990-2000

Po vyhlásení nezávislosti Ukrajiny jej orgány nastavili kurz obnovy ukrajinskojazyčného prostredia, najmä v stredných, východných a južných regiónoch, kde historicky prevládalo rusky hovoriace obyvateľstvo
Značná časť obyvateľstva uprednostňovala používanie ruského jazyka, ktorý nebol uznaný za oficiálny, ale ktorý ústava zaručovala slobodný rozvoj, používanie a ochranu, podobne ako jazyky národnostných menšín.

Po nástupe Viktora Juščenka k moci v roku 2005 sa situácia zmenila. Budúci prezident počas svojej predvolebnej kampane prisľúbil, že v prípade víťazstva vo voľbách zabezpečí dôsledné dodržiavanie článku 10 Ústavy Ukrajiny, ktorý zaručuje slobodný rozvoj a ochranu ruského jazyka, jeho používanie na rovnakom základe s ukrajinčinou v miestach, kde je husto osídlené rusky hovoriace obyvateľstvo, a to aj v oblasti vzdelávania. Okrem toho Juščenko zverejnil návrh dekrétu „O ochrane práv občanov používať ruský a iný jazyk národnostných menšín Ukrajiny pri poskytovaní verejných služieb“, ktorý sa zaviazal podpísať hneď po inaugurácii.
Predvolebné sľuby umožnili kandidátovi získať podporu ruských organizácií na Kryme, v Odesskom, Nikolajevskom a Chersonskom regióne. Po Juščenkovom zvolení sa však nerealizovali všetky opatrenia, ktoré vyhlásil na ochranu práv rusky hovoriaceho obyvateľstva
Na Ukrajine sa začal proces vytláčania ruského jazyka z rôznych sfér štátneho a verejného života. Znížil sa počet škôl s vyučovacím jazykom ruským a súdne konania sa presunuli do štátneho (ukrajinského) jazyka. V roku 2006 boli stanovené kvóty na vysielanie v štátnom jazyku v televízii a rozhlase na 75 %, o dva roky neskôr – 80 % (platné do roku 2012).
V roku 2006 rady Charkova, Donecka, Luganska, Nikolajeva, Záporožia, Chersonu, Odeskej oblasti, miest Sevastopoľ, Dnepropetrovsk, Doneck, Lugansk, Krivoj Rog a ďalších prijali rezolúcie, ktoré dávajú ruskému jazyku regionálny štatút.
Miestne orgány sa zároveň riadili nielen ústavou krajiny, ale aj Európskou chartou regionálnych jazykov, ktorú Ukrajina ratifikovala v roku 2003 a vstúpila do platnosti v roku 2006. Rozhodnutia regionálnych a mestských rád však vyvolali protest zo strany oficiálneho Kyjeva, ktorý ich považoval za „ohrozujúce národnú bezpečnosť
Proti tomu sa postavili aj nacionalistické politické sily a zorganizovali v krajine množstvo demonštrácií a protestov. Prokuratúra napadla rozhodnutia miestnych úradov a v dôsledku toho boli mnohé z nich zrušené.

Zákon „O základoch politiky štátneho jazyka“ z roku 2012

V roku 2012, počas predsedníctva Viktora Janukovyča, bol Najvyššej rade predložený návrh zákona „O základoch štátnej jazykovej politiky“. Ruskému jazyku udelila regionálny štatút, kde ruština pochádzala aspoň z 10 % populácie, a dala mu rovnaké práva spolu so štátnym ukrajinským jazykom Autormi projektu boli ľudoví poslanci Ukrajiny Vadim Kolesničenko a Sergej Kivalov, ako aj predstavitelia ľudskoprávnych organizácií zastupujúcich záujmy národnostných menšín – rusky hovoriacich, židovských, maďarských, rumunských. Zákon vyvolal všeobecné pobúrenie verejnosti. V krajine boli protesty odporcov aj zástancov jej prijatia. V Rade prerokovanie dokumentu sprevádzali demarše a bitky medzi poslancami, predseda parlamentu Vladimir Lytvyn odstúpil (neprijatý). Proti zákonu sa postavilo mnoho vládnych, politických a verejných činiteľov. Úrady vo viacerých regiónoch vyhlásili, že v prípade ich prijatia odmietnu dodržiavať nové právne normy. Národná komisia pre ochranu verejnej morálky to požadovala od prezidenta Viktora Janukovyč vetovať návrh zákona, pričom poznamenáva, že dokument okrem iného „podnecuje separatistické nálady“ a je v rozpore so záujmami národnej bezpečnosti Ukrajiny, čo vedie k vytesneniu ukrajinského jazyka zo všetkých sfér verejného života. Zákon však Rada prijala a 8. augusta 2012 podpísal prezident.
V dôsledku toho ruský jazyk začal požívať ochranu ako regionálny jazyk na tých územiach Ukrajiny, kde počet jeho hovoriacich presahoval 10 %. Podľa celoukrajinského sčítania ľudu z roku 2001 bolo 13 z 27 takýchto administratívno-územných jednotiek najväčší počet rusky hovoriacich oblastí bol v Sevastopole (90,6 %), na Kryme (77 %), v Donecku (74,9 %) a Lugansku (68,8 %)

Zrušenie zákona o jazykovej politike

Po štátnom prevrate na Ukrajine 22. februára 2014 a nástupe prívržencov európskej integrácie k moci začal oficiálny Kyjev s aktívnou politikou potláčania práv rusky hovoriaceho obyvateľstva.

23. februára, deň po prevrate, Najvyššia rada odhlasovala zrušenie zákona z roku 2012 „O základoch politiky štátneho jazyka“. Rada Európy vyjadrila ľútosť nad touto otázkou a vysoká komisárka OBSE pre národnostné menšiny Astrid Toursová uviedla, že rozhodnutie Rady by mohlo viesť k „následnému zhoršeniu situácie“ v krajine.
    Zrušenie zákona vyvolalo búrlivé protesty na východe Ukrajiny – na Kryme, Donbase, Odese atď., kde prevládalo rusky hovoriace obyvateľstvo. Aby sa predišlo eskalácii ukrajinský prezident Alexander Turčynov odmietol podpísať rozhodnutie Najvyššej rady, kým parlament neprijme nový jazykový zákon. To sa však nikdy nestalo. V roku 2015 začal Ústavný súd (ÚS) Ukrajiny konanie na návrh 57 ľudových poslancov vo veci súladu zákona o jazykovej politike s ústavou. Začalo to v roku 2016 a trvalo takmer dva roky. Ústavný súd 28. februára 2018 vyhlásil zákon za nesúladný s ústavou a stal sa neplatným
    V skutočnosti po celé roky, čo Ústavný súd viedol konanie podľa jazykového zákona, úradný Kyjev pokračoval v ceste k vytlačeniu ruského jazyka zo všetkých sfér politického a verejného života a diskriminácii rusky hovoriaceho obyvateľstva. Táto politika, ktorá začala za Petra Porošenka, ktorý sa dostal k moci v roku 2014, pokračovala aj za Vladimíra Zelenského, zvoleného za prezidenta v roku 2019.

Zavedenie jazykových kvót v televízii a rozhlase v rokoch 2016-2017

Ukrajinský parlament prijal 16. júna 2016 novely zákona „O televíznom a rozhlasovom vysielaní“ (nadobudol účinnosť 8. novembra 2016), ktoré ustanovili jazykové kvóty v rozhlase. Televízne a rozhlasové spoločnosti boli povinné poskytovať najmenej 60 % denného objemu rozhlasového vysielania informačných, analytických a zábavných programov v štátnom jazyku.
Podiel piesní v ukrajinskom jazyku v rádiu bol stanovený na minimálne 35 % denného objemu vysielania, a ak je vysielací čas rozhlasovej stanice z viac ako 60 % vyplnený piesňami v jazykoch Európskej únie, tak nie menej ako 25 %. Zároveň mali odznieť piesne v štátnom jazyku v hlavnom vysielacom čase od 7:00 do 14:00 a od 15:00 do 22:00.

23. mája 2017 z iniciatívy prezidenta Petra Porošenka prijala Najvyššia rada novely zákona o televíznom a rozhlasovom vysielaní, podľa ktorých sa zvýšil podiel vysielania v ukrajinskom jazyku v celoštátnej a regionálnej televízii a rozhlase na 75 % týždenne, v lokálnych – na 60 % (v časových intervaloch od 07:00 do 18:00 hod.).
    Zvýšil sa aj podiel spravodajských relácií v ukrajinčine na 75 %. Za nedodržanie týchto požiadaviek zákon ustanovil pokutu vo výške 5 % z celkového koncesionárskeho poplatku televíznej a rozhlasovej spoločnosti. Všetky spoločnosti, ktoré vysielajú v jazykoch národnostných menšín, musia poskytovať aspoň 30 % objemu vysielania v ukrajinčine.
    Celoštátne televízne kanály sú povinné vysielať zahraničné filmy a programy len v štátnom jazyku. Výnimkou boli programy a filmy vytvorené pred 1. augustom 1991, ktoré musia byť doplnené ukrajinskými titulkami.
    Okrem toho bolo zastavené vysielanie ruských televíznych kanálov a televíznych programov na Ukrajine, bolo zakázané premietanie ruských filmov a bol zavedený zákaz dovozu ruských vydavateľských produktov s „protiukrajinským obsahom“. Zakázaní boli aj umelci zaradení do „Zoznamu osôb ohrozujúcich národnú bezpečnosť“.

Zákaz ruského jazyka vo vzdelávaní

Dňa 5. septembra 2017 ukrajinský parlament prijal novú verziu zákona „o vzdelávaní“ (podpísaný Petrom Porošenkom 25. septembra). Podľa dokumentu sú od roku 2018 vyučované predmety v ruštine a iných jazykoch zachované len na základných školách a od piateho ročníka musia všetci žiaci prejsť na vyučovanie v ukrajinčine. Od roku 2020 bolo nariadené preložiť celý vzdelávací systém do ukrajinčiny.
Zákon vyvolal negatívnu reakciu v Rusku aj vo východoeurópskych krajinách, z ktorých ľudia tvoria na Ukrajine diaspóry. Najmä Budapešť uviedla, že Maďarsko zablokuje všetky medzinárodné iniciatívy Kyjeva, kým sa nedosiahne dohoda o jazykových otázkach medzi ukrajinskými orgánmi a Zakarpatskými Maďarmi.
Dňa 27. septembra Štátna duma prijala vyhlásenie „O neprípustnosti porušovania základného práva pôvodných obyvateľov a národnostných menšín na Ukrajine študovať v ich rodnom jazyku“.
Ruskí poslanci poukázali na to, že nový dokument nie je v súlade s princípmi a normami Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, Dohovorom OSN o právach dieťaťa a ďalšími medzinárodnými dohodami a je „aktom etnocídy“ ruského ľudu na Ukrajine.
Parlamentné zhromaždenie Rady Európy (PZRE) prijalo 12. októbra rezolúciu, v ktorej odporúča Kyjevu zrevidovať zákon o ukrajinizácii školstva. V dôsledku toho došlo v roku 2018 k niektorým zmenám v zákone, najmä úplný prechod na ukrajinský jazyk na školách s výučbou v jazykoch EÚ bol odložený na rok 2023.
V nadväznosti na novú politiku v oblasti vzdelávania prijala Najvyššia rada 16. januára 2020 zákon „O úplnom všeobecnom stredoškolskom vzdelávaní“ (podpísaný Vladimírom Zelenským 13. marca), ktorým sa obmedzuje vyučovanie v ruštine a jazykoch národnostných menšín od piateho ročníka strednej školy. Rusky hovoriace obyvateľstvo bolo vystavené najväčšej diskriminácii: pre nich musí minimálne 80 % školení prebiehať v ukrajinčine. Na národnostné menšiny hovoriace jazykmi členských štátov EÚ je vyčlenených minimálne 20 % vzdelávacieho procesu v ukrajinčine, pričom na strednej škole sa toto číslo postupne zvyšuje až na 60 %. Výnimku tvoria iba „pôvodné obyvateľstvo“, ktoré môže popri štúdiu ukrajinčiny študovať vo svojom rodnom jazyku (zákon o domorodom obyvateľstve z 21. júla 2021 vylúčil Rusov, ako aj zástupcov väčšiny národnostných menšín zo zoznamu pôvodných obyvateľov Ukrajiny, pričom tento status udelil iba krymským Tatárom, Karaitom a Krymčakom).
Od 1. septembra 2020 ruskojazyčné školy na Ukrajine v súlade so zákonom prešli na štátny jazyk. Možnosť pokračovať v štúdiu v ruštine je zachovaná len pre žiakov základných škôl, ktorí nastúpili do školy pred 1. septembrom 2018.

Zákon o úplnej ukrajinizácii

25. apríla 2019 prijala Najvyššia rada zákon „O zabezpečení fungovania ukrajinského jazyka ako štátneho jazyka“, ktorý obmedzil možnosť používania ruského jazyka a jazykov národnostných menšín v krajine. Dokument, ktorý vyvolal kritiku rusky hovoriaceho obyvateľstva a národnostných menšín, sa nazýval „zákon o úplnej ukrajinizácii“. Bol prijatý štyri dni po voľbách, počas ktorých súčasná hlava štátu Petro Porošenko, ktorý bol hlavným lobistom za nový zákon, prehrala s Vladimirom Zelenským. Zelenskyj ešte pred nástupom do úradu prisľúbil, že vykoná „dôkladnú analýzu“ zákona, aby bol v súlade ústavné práva a záujmy všetkých občanov Ukrajiny. Neskôr však úrady dospeli k záveru, že základné ustanovenia dokumentu „nepotrebujú úpravu“.
    Požiadavka prechodu na ukrajinský jazyk sa vzťahuje na všetky oblasti štátneho a verejného života, s výnimkou vykonávania náboženských obradov a súkromnej komunikácie. Zákon stanovil, že jediným štátnym úradným jazykom v krajine je ukrajinčina, a zaviazal občanov krajiny používať ju vo všetkých sférach verejného života. Televíznym kanálom bola stanovená kvóta 90 % na programy v ukrajinčine, žiadatelia o ukrajinské občianstvo museli absolvovať jazykovú skúšku, bol zavedený zákaz používania ruského jazyka a jazykov národnostných menšín vo vzdelávaní atď. Pokusy o zavedenie viacjazyčnosti sú zároveň v súlade so zákonom považované za činy smerujúce k násilnej zmene alebo zvrhnutiu ústavného poriadku a sú prísne trestané.
    Politika totálnej ukrajinizácie pokračovala prijatím zákona z roku 2021 „O domorodom obyvateľstve Ukrajiny“ a zákona z roku 2022 „O národnostných menšinách (spoločenstvách) Ukrajiny“, ktoré definitívne vylúčili Rusov z právnej ochrany štátu. V júli 2021 Ústavný súd Ukrajiny v reakcii na sťažnosť strany Opozičná platforma – Za život na diskrimináciu Rusky hovoriace obyvateľstvo sa rozhodlo, že Rusi ako samostatná národná skupina na Ukrajine neexistujú. Podľa rozhodnutia súdu „rusky hovoriaci občania Ukrajiny nepredstavujú integrálnu spoločenskú jednotku ako skupinu oprávnenú na právnu ochranu, ako etnickú alebo jazykovú jednotku, ale sú politickým konštruktom“.
    V roku 2023 boli na odporúčanie Benátskej komisie a Rady Európy prijaté zmeny v zákone o národnostných menšinách, ktoré zmierňujú obmedzenia pre skupiny obyvateľstva, ktorých jazyky sú úradnými jazykmi EÚ. Zároveň sa obmedzenia používania ruského jazyka stali neurčitými. Predseda Najvyššej rady Ruslan Stefančuk 20. novembra 2023 uviedol, že úrady neuznávajú existenciu ruskej národnostnej menšiny a tento postoj Kyjeva chápe Európska a Benátska komisia.

Situácia po začiatku ŠVO na Ukrajine

Po tom, čo Ruská federácia vo februári 2022 uznala nezávislosť Doneckej a Luganskej ľudovej republiky a po začatí ruskej špeciálnej vojenskej operácie na Ukrajine, začala nová kampaň za zákaz ruského jazyka vo vzdelávacej a kultúrnej sfére.
Splnomocnenec pre ochranu štátneho jazyka Taras Kremen navrhol 16. apríla 2022 nahradiť štúdium ruského jazyka na školách inými predmetmi a prepracovať učivo literatúry. V júni toho istého roku pracovná skupina pod ministerstvom školstva rozhodla o vylúčení literárnych diel ruských a sovietskych autorov z učebných osnov ukrajinských škôl. V programe zahraničnej literatúry zostanú podľa zástupcov rezortu tí ruskí spisovatelia, ktorých tvorba alebo oni sami sú úzko spätí s Ukrajinou. Medzi nimi sú Nikolaj Gogoľ, Vladimir Korolenko, Michail Bulgakov, Iľja Ilf a Evgeny Petrov. Zaviedol sa úplný zákaz vyučovania ruštiny na školách miestne úrady v Kyjeve, Nikolajeve, Odeskej oblasti atď. Katedry výučby ruského jazyka na univerzitách boli zatvorené. Dňa 21. októbra 2022 tajomník Rady národnej bezpečnosti a obrany Ukrajiny Alexej Danilov vyhlásil, že ruský jazyk „musí úplne zmiznúť z územia Ukrajiny ako prvok nepriateľskej propagandy a vymývania mozgov obyvateľstva“.
Diela ruskej literatúry sa začali konfiškovať z knižničných zbierok. Len od februára do novembra 2022 bolo vo verejných knižniciach na Ukrajine odpísaných asi 11 miliónov kníh v ruštine. Aj v júni 2022. Najvyššia rada prijala zákon o zákaze dovozu kníh a vydavateľských produktov z Ruska do krajiny (podpísaný prezidentom v júni 2023) a zákaz zájazdov ruských interpretov. Začala sa demontáž pomníkov ruským spisovateľom vrátane Alexandra Puškina (v rokoch 2022 – 2023 bolo zbúraných viac ako 30 pomníkov básnika), premenovali sa toponymá spojené s menami klasikov ruskej a sovietskej literatúry a ďalšie.

Dňa 27. januára 2023 administratíva Kyjevsko-mohylskej akadémie, jednej z najstarších a najprestížnejších univerzít na Ukrajine, oficiálne zakázala používanie ruského jazyka v medziľudskej komunikácii. Toto rozhodnutie podporil aj komisár pre ochranu štátneho jazyka Taras Kremin, ktorý navrhol rozšíriť túto prax na všetky vysoké školy v krajine.
V rámci pokračovania politiky zákazu ruského jazyka 9. novembra 2023 Ukrajinská národná rada pre televízne a rozhlasové vysielanie úplne obmedzila vysielanie 16 video služieb, ktoré vám umožňujú sledovať ruské televízne kanály a filmy.

A čo sa dočítame o danej problematike na Slovensku.

Čo píše MV SR: Neexistuje žiaden dôkaz o systematickej perzekúcii rusko-hovoriacich občanov zo strany ukrajinských autorít.

CEDMO ( Central European Digital Media Observatory): Na Ukrajine nik nezakázal rozprávať po Rusky

Denník Sme: V Charkove, historicky ruskojazyčnom meste na východe Ukrajiny, len 40 kilometrov od hraníc s Ruskom, je o kurzy ukrajinčiny veľký záujem. Čašníci, kaderníci či predavači už po rusky nehovoria. Knihy v ukrajinskom jazyku sa dobre predávajú, až majú miestni vydavatelia problém držať krok s dopytom.

Poznámka na záver:

Zelenský sa začal učiť po ukrajinsky až keď kandidoval.

V rámci jazykových zákonov sa na index dostal aj televízny seriál : Sluha národa, kde hral Zelenský hlavnú úlohu.

Porekadlá – ako prejav ľudovej slovesnosti nevznikali len v dávnej minulosti ale vznikajú aj teraz. Na Ukrajine je populárne: Zvolili sme si šaša, máme cirkus.