Jozef Čahy

Voľné pokračovanie článku: https://cahyjj.blog.pravda.sk/2025/01/21/uloha-propagandy-v-odsune-slovenskych-zidov/

Nenávisť sa vyvolá ľahko a netreba k tomu ani dôvod (viď. nenávisť  Svedkov Kovidových). Avšak ak je nejaká prapríčina nenávisti tak je o to ľahšie poštvať nejakú skupinu ľudí voči inej skupine ľudí.

II WW to bolo dovtedy nielen nevídané prelievanie krvi nevinných obetí ale aj hon jednej skupinu obyvateľstva voči inej skupine. Nie žeby to bolo niečo nové pod slnkom, príkladov je habadej a kam môže nenávisť dospieť sme videli  počas vojny- bezuzdné vraždenie a vraždilo sa nielen vo vyhladzovacích táboroch ale aj na uliciach miest a vraždili „obyčajní“ ľudia. Spomeniem len Baby Jar (Ježibabina roklina) keď si sami obyvatelia Kyjeva zorganizovali pogrom a za tri dni sa im podarilo „vyčistiť“ mesto od – udáva sa až číslo 120 000! Ukrajinských spoluobčanov židovského vierovyznania. A nebol to zďaleka ojedinelý prípad, len bol najmasovejší a najznámejší množstvo „malých“ pogromov ostalo bez povšimnutia. Tu však treba poznamenať, že sa to udialo na pokyn Nemcov ktorí čerstvo obsadili Kyjev a zajali pri tejto operácii 650 000 vojakov Červenej Armády.

Takže, bol dôvod na propagandu ktorá vykreslila Židov v tých najhorších farbách?

Mali obyvatelia krajín kam vstúpil Wermacht dôvod nenávidieť Židov?

Nuž nuž dôvod mali avšak bolo to treba podfarbiť patričnou dávkou propagandy.

Odpoveď na otázku, že teda prečo teda sme ich nemali (Židov) radi som našiel v knihe Americký cisár od Martina Pollacka knižka bežne u nás dostupná a preložil ju Michal Hvorecký. Kniha opisuje situáciu na konci 19-steho storočia v časti RU monarchie – Haliči

Rakúsko-Uhorsko. 6- Halič, 2 – Bukovina.

Hospodárska situácia v Haliči, Bukovine a napokon aj na veľkej časti Slovenska a v celej časti Podkarpatskej Ukrajiny bola – veľmi mierne povedané- zúfalá. Negramotnosť „obyčajných“ ľudí bola takmer 100%, priemerná plocha na bývanie bola- menej ako 3 m2!!! Ľudia spali na zemi a posteľ mal len gazda s manželkou. Pod jednou strechou sa tiesnili bežne tri generácie a viaceré rodiny (ženatí bratia gazdu s rodinami). Polia poskytovali úrodu ktorá len výnimočne prekračovala trojnásobok sadby.  Po zrušení poddanstva vychádzalo na jednu sedliacku rodinu 10 dielov (5 hektárov) do prelomu storočí sa to dedením scvrklo na štyri diely (dva hektáre). Výnos sa pohyboval od 5 q do 15 q a vo všeobecnosti polka bola na siatie do budúceho roka a polka bola určená na živobytie.

V oblasti nebol vôbec žiadny priemysel, ktorý by zamestnával prebytok obyvateľstva a počet obyvateľov sa každých približne 25-rokov zdvojnásobil. Štátne zriadenie nemalo žiadny záujem o zlepšenie neutešenej situácie.

 A v dedinách žili pokope kresťania- grékokatolíci a pravoslávni a Židia. Židia z rôznych historických dôvodov boli vzdelaní, mali peniaze a vlastnili krčmy. Všetok hospodársky život šiel cez ich ruky. Prostredníctvom Židov ľudia komunikovali s úradmi (notár), prostredníctvom Židovských obchodníkov ľudia predávali svoje hospodárske prebytky, kupovali role, získavali peňažnú hotovosť a Židia požičiavali peniaze. Všetky obchody sa vykonávali – kde inde- v krčme. Ľudia, teda chlapi radi navštevovali krčmu. Obľúbenosť alkoholu bola preveliká.  V krčmách sa odohrával celý spoločenský život. Krčiem bolo neúrekom, jedna krčma vychádza v priemere na 130 obyvateľov  včítane detí alebo jedna krčma na dvadsať dospelých chlapov!

A  krčmy mali vo vlastníctva výlučne Židia. Na dedinu okrem dvoch-troch krčiem pripadá aj šesť- sedem podomových obchodníkov- zas len Židov a Židia sa živia nielen ako krčmári, obchodníci a prenajímatelia pôdy ale aj organizátori vysťahovalectva.

 Židov v týchto podmienkach si však nemôžme predstaviť ako Rokefelerovcov ale ako Židov s veľkými batohmi na chrbtoch chodiacich po dedinách a od dedinčanov nakupujúcich zničené ovčie kožuchy- keď začne hriať slnko už ich sedliaci nepotrebujú. Zato sa im zíde hotovosť aby mohli nakúpiť osivo, zemiaky na sadbu lebo vlastné dávno zjedli. Domkári a nádenníci často vlastnia jediný kožuch  a jedny čižmy aby mohli v zime vyjsť von, či do kostola. Deti do birmovky nemajú vlastné topánky a aj v zime chodia bosé. Židia odkúpené kožuchy v lete polátajú a na jeseň s miernym ziskom predajú často tým istým majiteľom.

A ak sa nájdu v týchto krajoch aj drobní remeselníci (v mestách) tak tí sú vytláčaní lacnou konfekciou a obuvou dovážanou z Viedne. Krajina je zaplavovaná lacnými výrobkami za ceny ktorým ručná práca nedokáže konkurovať. Vzdialené kraje monarchie sú dobré iba ako odbytisko lacných výrobkov.

Monarchia sa stane symbolom spiatočníctva, úplatkárstva a úradníckej svojvôle.

V častiach monarchie kde sa predsa len hospodárska situácia zlepšuje sa stávajú krčmármi aj „kresťania“ a tí preberajú prácu Židov. Avšak najprv sa musia zbaviť konkurencie. Heslá: Nenakupujte u Židov, Žid je vaše nešťastie, sú úplne bežné. V vzdelávacie spolky, kazateľnice v kostoloch, charitatívne organizácie vykresľujú Židov ako parazitov a vykorisťovateľov a padá to na úrodnú pôdu. Ľudia chcú mať jasno kto môže za ich biedu.

Vysťahovalectvo

Často jediné riešenie ako sa vysporiadať s vlastnou chudobou je vysťahovalectvo do cudziny. A vysťahovalectvo sa organizuje práve cez Židov- krčmárov.

Práca takého židovského krčmára – agenta- je ľahká, on totiž dôverne pozná podmienky v dedine a veľmi dobre vie ktorý sedliak je v núdzi a on sám sa mu navrhne riešenie jeho neľahkej finančnej situácii a síce- zaobstaraním cesty za prácou do zahraničia, nemusí to byť len Amerika, môže to byť Argentína ale aj Nemecko. A s peniazmi mu rád pomôže- sedliak dá do zálohy kravu, roľu, dom. A o toto rodina v mnohých prípadoch prichádza ak sa vysťahovalecto nestretne s úspechom. Slovanov a Slovákov spolu s nimi totiž za oceánom napriek rozšírenému opačnému názoru majú za nekultivovaných jedincov ktorí nie sú schopní sa asimilovať a štátu prinesú viac škody ako osohu. Kladú ich pod opovrhovaných Írov.

Pobočky lodných vysťahovaleckých agentúr sú v každej jednej dedina-  styk s agentami zaobstaráva práve krčmár- Žid a agent- potulný dohadzovač cestujúci od obce k obci v konfekcii-mestskom oblečení ovešaný hrubými zlatými reťazami so zlatými mincami ktoré pri štedrom nalievaní ukazujú nešťastníkovi ako dôkaz čo ho čaká v Amerike a rodina obete často ani nevie, že keď sa vracia potrunčený domov so šífkartou vo vrecku, že dom, role sú ako záloh už napísané na krčmára-Žida.

A aj lodné agentúry zväčša sú v židovských rukách a ak aj nie sú tak sa tie ktoré vlastnia „kresťania“ sa orientujú výlučne na spoluprácu so Židmi.

Lodné agentúry zamestnávajú menšiu armádu pokútnych agentov a dohadzovačov ktorí majú trvalý príjem alebo provízie za každého sprostredkovaného migranta

Vysťahovalecký agenti sú prevažne židovského pôvodu z prostého dôvodu- sú to poväčšine krčmári a furmani a sú to oni ktorí vedia –na rozdiel od väčšiny obyvateľstva- písať a čítať.

Na tejto skutočnosti si neskôr zgustnú antisemitský publicisti a Jud sa stane synonymom pre podvodných agentov, ktorí ľahkovážnych sedliakov podvádzajú a okrádajú.

Obchod s bielym mäsom

Ďalšou „obchodnou“ činnosťou Židov bol obchod s bielym mäsom. Jedná sa o predaj „kresťanských“ dievčat do nevestincov doslova po celom svete.

Ako takýto obchod funguje. „Agentka“ si vyhliadne na trhu nejaké dievča, prihovorí sa mu a ponúkne jej prácu opatrovateľky v zámožných rodinách, prípadne ponúkne zamestnanie čašníčky, upratovačky či pomocnej kuchárky v drahých hoteloch. S obeťou nadviaže priateľský vzťah, kým si obeť získa. Často- ak sa jedná o mimoriadne pekný kus- sa stane „priateľkou“ rodiny ktorú potom pravidelne navštevuje často aj viac rokov

Mladým dievčatám sa narozpráva vraj sa presadia ako opatrovateľky detí, gazdiné, speváčky, tanečnice alebo pokladníčky v kaviarňach. Spoločné črty- postup práce : prehovoriť prostých jednotlivcov a nasľubovať im hory- doly najmä však, že sa zbavia chudoby a v cudzine nájdu bohatstvo a šťastie. Tak verbujú dievčatá a tie ak sa ocitnú v ich rukách- tak už niet cesty späť.

Len čo sa ocitnú v rukách pasákov, niet návratu. Ich odpor zlomia znásilnením, bitkou, ukradnú im doklady a oblečenie a držia ich nahé v zamknutých miestnostiach.

Agentky sa môžu sa spoliehať na pomoc skorumpovaných súdov a polície ktorí spolupracujú s dobre organizovanými kšeftármi.

S dievčatami narábajú ako s otrokyňami ktoré musia za stravu ubytovanie platiť astronomické sumy takže aj keď fantasticky zarábajú buď pasákom alebo majiteľom bordelov sústavne dlžia obrovské čiastky. Dievčatá ďalej predávajú spolu s dlžobami z jedného nevestinca do druhého a vždy o stupeň horšieho až napokon skončia choré a celkom zničené v zariadeniach najnižšej úrovne a to už len hroznú biedu a rýchly koniec.

Množstvo agentúr pre obchodovanie s haličskými dievčatami, má  zastúpenie v Alexandrii, Port Saide, Kalkate, Madráse, Singapure.

A jazyk obchodníčok? Prvá trieda: strieborné lyžičky a hodvábničky- to sú tie najlepšie „kusy“, druhá trieda: to sú vrecia múky, vrecia zemiakov, jaterničky, či maďarské víno.

A obchoduje sa s nimi v Konstantinopole, Alechandrii, či v ďalekej Bombaji na  burze delikátneho mäsa. Za kvalitný tovar sa platí 300-600 guldenov, a za „strieborné lyžičky“- non plus ultra 2000 guldenov.

Mnohí obchodníci s ľuďmi zároveň sprostredkujú vysťahovalectvo. Obchodníci s bielym mäsom robia pasákov alebo vlastnia bordely takže držia v rukách všetky tromfy.

V obchodovaní s bielym mäsom dominujú Židia.

Biznis s mladými dievčatami prináša obrovský zisk, pre ktorý sa oplatí riskovať.

A najhoršie prípady sú keď obete predáva vlastná rodina. Rodina z chamtivosti z beznádeje nutnosti a z presvedčenia že osud v ďalekej cudzine musí byť lepší ako život čo žijú v štetli. Ano, obchoduje sa aj so „židovským“ mäsom.

Civilní obchodníci putujú po krajine a hľadajú  si tovar ktorí dokonca kupujú od vlastných rodičov, je desivé že rodičia predávajú vlastné dcéry do otroctva a na prostitúciu, vedome.

Za mimoriadne krásnu ženu platia obchodníci rodičom až sto guldenov.

Prevažne v židovských rukách nie je len obchod s dievčatami ale aj preberanie tovaru v Indi, Osmanskej ríši či Latinskej Amerike.

A to je zas voda na mlyn v protižidovskej propagande.

Klišé o Židoch ako o chamtivých špinavých obchodníkoch s ľuďmi máta v literatúre a v novinách hlboko do 20-teho storočia.

A aké sú počty takto predaných dievčat. Spodný odhad vraví o 10 000 dievčat odvlečených z Haliče v priebehu dvadsiatich rokov konca 19-steho storočia. Strašné číslo.

A ak sa veci dostanú na súd, tak neochota židovských komunít s vyšetrovaním v obavách, že téme posilní antisemitské nálady.

Stvoriteľky anjelov

Najzvrhlejšou „obchodnou“ činnosťou je bezpochyby vraždenie narodených detí. A ženy ktoré sa tejto práci venujú sa volajú- Stvoriteľky anjelov. Dnes si už ani nevieme predstaviť nielen túto činnosť ale ani pohnútky ktoré viedli matky aby predali svoje deti na smrť. A nejedná sa len o slobodné dievčatá ktoré  vo väčšine nekonajú dobrovoľne to rodina vyvíja na ne nátlak aby sa odstránil dôkaz dievčenskej potupy, ale aj matky  ktoré práve núdza priviedla spraviť takýto krok.

 A sú aj ženy s „vyšších“ vrstiev a aj ženy so židovských obcí ktoré využívajú služby „stvoriteľky anjelov“. Jeden z prípadov ktoré sa dostali pred súd- a to je naozaj len špička ľadovca- vraví o „stvoriteľke“ 34 anjelov. A z čoho pozostávala činnosť týchto stvoriteliek. Jednoducho „odkúpia“ nechcené dieťa a nechajú ho buď oni alebo posunú ďalej inej žene aby dieťa nechala zomrieť či už vyhladovaním, otrávením alebo len tak pohodením do snehu či jednoducho zadusením. Sú ženy majú z toho doslova živnosť a ročne odpravia na druhý svet 3-4 deti..

A lekári vystavujú bez mihnutie oka úmrtné listy- zas za úplatu.

Niektoré ženy však svoje nechcené dôkazy letného románika nechávajú len tak v parkoch, kostoloch či na uliciach a denná tlač o tom rada informuje.

A toto je zas len voda na mlyn tým, ktorí rozdúchavajú protižidovské nálady. Nevedno, či si títo „agitátori“ uvedomujú skutočnú príčinu týchto židovských obchodov a síce chudobu. Aj keď sa vraví- chudoba cti netratí ale čo je moc, je moc.

Máte po prečítaní vyššie uvedeného, že sa na Slovensku žije zle? Že máme drahé potraviny, či nedostupné  bývanie? Alebo máte pocit že vy, ak by ste žili pred sto rokmi by ste určite nepodľahli propagande a určite by ste sa nesúhlasili s pohonom na Židov? Či by ste ich dokonca bránili? Nepodľahli by ste propagande? Naozaj by ste nepodľahli? Vy ktorí veríte všetkému čo dnes počujete v televíziách a čítate v novinách? Vy- overovatelia faktov? Vy ktorí sa zamýšľate nad tým a vôbec nechápete ako vôbec mohli vaši dedovia dopustiť  odsun Židov odsudzujete ich konanie a opovrhujete nimi?

Pred pár dňami sme si pripomenuli oslobodenie jedného z mnohých koncentračných táborov. Za pár dní ti budeme mať výročie založenia Slovenského štátu. Zas sa budú všetci predbiehať v sebaobviňovaní a ospravedlňovaní sa Židom- našim spoluobčanom. Čo takto to otočiť a miesto sypania si popola na hlavu- a zaprisahávaní sa, že už nikdy viac nedopustíme niečo podobné by sme si radšej pripomenuli úlohu propagandy ktoré zohrala a zapovedali sa, že už nikdy, nikdy nebudeme takí sprostí aby sme sa dali tak ľahko obalamutiť. Veď Židia nerobili to čo robili z nenávisti voči kresťanom, bol to jednoducho obchod a na obchod musia byť dvaja. Klamaní a aj ten čo klame. Nuž- nech už bol dôvod akýkoľvek- kresťania pristúpili na túto hru a tí „osvietenejší“ kresťania, politici, novinári, spisovatelia, básnici, umelci… miesto toho aby pomenovali pravú príčinu tak radšej dúchali do pahreby nenávisti.

A ano, je to osúdeniahodné čo sa stalo, nie je to v nijakom prípade ospravedlniteľné ale je to pochopiteľné. Čo je ale nepochopiteľné, je to, že na východ od nás má organizátor pogromu v Babom jare pamätnú tabuľu na národnom divadle ktorú odhaľoval sám prezident a hlavná cesta ktorá vedia k pamätníku tejto udalosti nesie meno – nuž koho iného- Banderu.

Čo k tomu dodať, nuž snáď len slová klasika: kto sa nepoučí z chýb minulosti bude nútený tieto chyby opakovať. Alebo ak ich bude opakovať tak bude za ne pykať? 

Nuž ako sa vraví- kto je bez viny nech hodí kameňom.