Jozef Čahy

Tento týždeň (minulý) padol návrh od premiéra Slovenska o zavedení štvordňového pracovného týždňa. Nebola to jeho myšlienka- alebo možno aj bola ale predbehol ho predseda Obyčajných ľudí a ešte predtým som v tlači zaznamenal, že to navrhuje aj strana PS.

Nuž neviem kto bol naozaj prvý a ani neskúmam pohnútky ktoré viedli našich politických predstaviteľov z takémuto návrhu. Nuž predpokladám, že bude k tomu nejaká spoločenská debata a predpokladám, že sa to prijme pospolitým ľudom s nadšením. Však kto by chcel robiť viac?

Pozrime sa ako to bolo v nedávnej a vzdialenej minulosti.

Rok má 365 dní, 52 týždňov a počet pracovných dní sa líši podľa toho koľko je dní pracovného voľna a či sa robí alebo nerobí v sobotu.

Nuž ako to bolo pred rokom 1968. Do práce sa chodilo aj v sobotu a počty dní pracovného voľna sa pohybovali okolo čísla desať a uvažujem o 8,5 hodinovom pracovnom čase.

Takže pred rokom 1968 bolo 62 (52 nedieľ a 10 voľných dní) dní pracovného pokoja a 303 pracovných dní, čo pri 8,5 hodinovom pracovnom čase bolo 2575 pracovných hodín alebo 5,8 dňový pracovný týždeň.

V 1969 sa začalo chodiť do práce iba každú druhú sobotu a rok nato sa soboty stali dňami pracovného pokoja.

Takže v roku 1969 bolo 88 (52 nedieľ, 26 sobôt a 10 voľných pracovných dní) dní pracovného pokoja a 277 pracovných dní, čo pri 8,5 hodinovom pracovnom čase bolo 2354 pracovných hodín alebo 5,3 dňový pracovný  týždeň.

V roku 1970 sme si už naplno užívali dvojdňový víkend a vyzeralo to nasledovne:

V roku 1970 bolo 114 ( 52 nedieľ, 52 sobôt a 10 voľných pracovných dní) dní pracovného pokoja a 251 pracovných dní, čo pri 8,5 hodinovom pracovnom čase bolo 2134 pracovných hodín alebo 4,8 dňový pracovný  týždeň.

(nie je to úplne presné lebo na Vianoce- 24. XII. sa ešte pracovalo do 15 hod. a sviatky tiež mohli pripadnúť – včítane Vianoc aj na víkend)

A ako to budeme mať v tomto roku.

V roku 2024 bude 116 ( 52 nedieľ, 52 sobôt a 12 voľných pracovných dní) dní pracovného pokoja a 249 pracovných dní, čo pri 8,5 hodinovom pracovnom čase bude 2117 pracovných hodín alebo 4,8 ( presnejšie- 4,79) dňový pracovný  týždeň.

Toľko k dnešku a teraz späť do minulosti.

Ako to bolo v stredoveku, v časoch temna a upaľovania bosoriek keď Cirkev vládla krutou rukou a jej svojvôli podliehali nielen obyčajní ľudia ale aj králi.

Opierajúc sa o údaje z výstavby Westminster Abbey (opátstvo) v roku 1253 tak ako to zaznamenal v knihe The Gothic Enterprise spisovateľ ( bádateľ a historik) Robert A. Scott.

V roku 1253 bolo 121 (52 nedieľ, 26 sobôt a 29 cirkevných sviatkov a 29/2 voľných poobedí pred cirkevnými sviatkami) dní pracovného pokoja a 243,5 pracovných dní, čo pri 8,5 hodinovom pracovnom čase bolo 2069,75 pracovných hodín alebo 4,6 (presnejšie- 4,68) dňový pracovný  týždeň.

Na vysvetlenie: v cirkevný sviatok a v nedeľu sa nerobilo- prísny zákaz a deň predtým od obeda sa museli veriaci pripravovať na bohoslužbu ktorá nasledovala ďalší deň.

Tu treba poznamenať, že sa robilo od východu slnka po západ, takže v letných mesiacoch to bolo až 16,5 hodín v júly a naopak v zimných menej ako 8 hodín- december.

Takže pred osemsto rokmi mali robotníci taký istý dlhý pracovný týždeň ako máme my dnes.

Takto to bolo v Anglicku a ako to bolo na Slovensku ( Uhorsku).

Údaje nemám z jedného zdroja ale sú pozbierané kade-tade.

Na konci 18-steho storočia  vládol u nás dobre známy  Jozef II známy to panovník ktorý počas svojho panovania vydal 6000 dekrétov (známy napr.: tolerančný patent, či povinná školská dochádzka…) a medzi nimi bolo aj obmedzenie moci Cirkvi. Ak pred reformami bolo viac ako 60! cirkevných sviatkov, tak po reformách ich bolo len 15 (číslo sa líšilo od častí Ríše), zrušil voľné poobedia pred sviatkami- takže sa aj v sobotu robilo do večera.

A ako to bolo pred Jozefom s pracujúcimi (poddanými, či nevoľníkmi)?

Pred reformami bolo 168! (52 nedieľ, 26 sobôt a 60 cirkevných sviatkov a 60/2 voľných poobedí pred cirkevnými sviatkami) dní pracovného pokoja a 197 pracovných dní, čo pri 8,5 hodinovom pracovnom čase bolo 1674,5 pracovných hodín alebo 3,8! (presnejšie- 3,78) dňový pracovný  týždeň.

Pozn.: tu platí o dĺžke pracovného času to isté čo pri Westminster Abbey.

Po reformách bolo už iba 67 ! (52 nedieľ, žiadna sobota 15 cirkevných sviatkov bez voľných poobedí pred cirkevnými sviatkami) dní pracovného pokoja a 298 pracovných dní, čo pri 8,5 hodinovom pracovnom čase bolo 2533 pracovných hodín alebo 5,7! (presnejšie- 5,73) dňový pracovný  týždeň.

Nuž poddaní boli radi. S troškou zveličenia by sme mohli povedať, že vlastne Cirkev bola odborová organizácia zastupujúca práva robotníckej triedy s celoeurópskou pôsobnosťou.

Podobne ako u nás Jozef II tak v Anglicku to bol zas Henrich VIII ktorý predbehol nášho Jozefa o 150 rokov.

Kroky Henricha a čiastočne aj Jozefa (drvivá väčšina jeho patentov bola po jeho smrti zrušená) mali za následok (a možno to bola príčina reforiem), že poddaní začali húfne prúdiť do miest kde sa na 18-hodinové šichty postavili v manufaktúrnym strojom a začala sa priemyselná revolúcia. A robotníci si museli počkať ešte zopár storočí kým sa ich zastal- avšak teraz už úlohu odborov nezohrávala Cirkev ale , nuž vieme ako to skončilo.

Na záver.

Nuž štvordňový pracovný týždeň sme tu už mali a práve jeho zrušenie (nech boli už pohnútky akékoľvek) mali za následok rozmach priemyselnej výroby.

A tak neviem, že či teraz to nebude znamenať útlm priemyselnej výroby.

Vlastne nie, kto už u nás tvorí hodnoty a drvivá väčšina „pracujúcich“ si chodí do práce len oddýchnuť. A možno by som skrátil pracovný čas na dva pracovné dni. Na výsledkoch práce by to zrejme nebolo poznať.

Zhrnutie:

Rok 1253- 4,7 dňový pracovný týždeň (Anglicko)

Pred Jozefínskymi reformami – 3,8 dňový pracovný týždeň (Uhorsko)

Po reformách- 5,7 dňový pracovný týždeň (Uhorsko)

Rok 1967-5,8 dňový pracovný týždeň

Rok 1968/9-5,3 dňový pracovný týždeň

Rok 1970-4,8 dňový pracovný týždeň

Rok 2024 -4,8 dňový pracovný týždeň

Rok 2025- ???